Stupne na ceste k pravej ženskosti – 6. stupeň

Ženské činnosti

Ako sme už písali v predchádzajúcej kapitole, je nesmierne dôležité, aký druh zamestnania alebo činnosti si žena zvolí, lebo každý druh práce si vyžaduje i iný druh telesnej či duchovnej vybavenosti.

Dnes môžeme nielen na sebe, ale aj v celej spoločnosti pozorovať, ako veľmi je vzdialené pôsobenie žien od ich pôvodného, čistého duchovného pôsobenia. Ako sme sa za tie dlhé stáročia a tisícročia schádzania z pravej cesty už natoľko odklonili od svojho poslania, že teraz je naozaj veľmi ťažké nájsť a rozpoznať, čo je tým pravým a čistým, prirodzeným konaním žien.

Pretože je naša cesta oveľa viac vzdialená svojmu pôvodnému smeru ako cesta mužov, musíme my, ženy, vynaložiť omnoho väčšie úsilie k znovuobjaveniu všetkého, čo k pravej ženskosti patrí a rozpoznaniu všetkého, čo ženy už len rozumom umelo považujú za samozrejmé a patriace k žene. Je to nielen mnoho maličkostí, bez ktorých sa žena nezaobíde pri udržiavaní svojho vzhľadu – ako je napr. líčenie, farbenie vlasov, nosenie rôznych šperkov a iných drobností, ale tiež mnoho činností, pri ktorých si ani ženy, ani muži neuvedomujú, ako silno v ženách potláčajú ten pravý rozkvet ich pôsobenia.

Aby sme si to mohli čo najlepšie priblížiť, pozrime sa na jeden malý príklad za všetky. V dnešnej spoločnosti je už úplnou samozrejmosťou, že ženy sú vodičkami. Nikto sa nad tým nepozastavuje, práve naopak, robia sa prieskumy, kto je lepším vodičom, či muž, alebo žena, a často sa dochádza k záveru, že je to práve žena.

Ale pozrime sa na túto činnosť trochu hlbšie. Všetkým je nám známe, že mozog žien a mužov je rozdielny nielen svojou veľkosťou, ale aj odlišnosťou svojich funkcií. Mužský mozog je prirodzene rozvinutejší vo všetkom, čo je aktívne pôsobiace. Čiže u muža je oveľa lepšie rozvinutá schopnosť periférneho vnímania, rýchleho rozhodovania v zložitých situáciách – teda nachádzanie rýchleho riešenia, a na druhej strane je muž zas vybavený slabšou schopnosťou jemnejšieho vyciťovania, čím teda nie je taký ovládaný rôznymi emóciami. Je to výbava, ktorú môžeme prirovnať k výbave lovca, ktorý musí byť schopný zachytiť aj ten najnepatrnejší pohyb okolo seba a s plným sústredením rýchlo konať bez rozkolísania akýchkoľvek druhov emócií.

Môžeme teda povedať, že s touto výbavou je muž schopný ľahšie pracovať vo všetkých riadiacich funkciách, alebo napr. v povolaní operujúceho lekára a v neposlednom rade v úlohe vodiča automobilu, autobusu, električky, lietadla – jednoducho všetkých strojov. Tým, že má na vykonávanie takejto práce o niečo lepšiu výbavu ako žena, je schopný plniť ju s oveľa menšou námahou a úsilím ako ona, ktorej uspôsobenie – či už telesné, alebo duchovné, nie je na to také silné.

Z toho teda vyplýva, že žena je síce schopná tieto druhy činnosti zvládnuť, ale musí na ne vynaložiť omnoho väčšie úsilie ako muž. Toto úsilie je úsilím vysoko aktívneho druhu, pri ktorom sa žena musí intenzívne ladiť na mužské pôsobenie, čím celkom pochopiteľne zároveň potláča všetko jemnejšie, čo však má spolu s jej pôvodnou úlohou na Zemi, naopak, rozvíjať.

Ak sa z tohto hľadiska vrátime k riadeniu vozidla, musíme si nutne uvedomiť, že na to, aby žena nespôsobila haváriu a nebrzdila plynulú premávku v doprave, musí vždy, keď si sadá za volant, potlačiť v sebe všetko jemnejšie a rýdzo ženské pôsobenie. Musí celkom odstaviť svoje cítenie a naplno sa sústrediť svojím rozumom na náročnú dopravnú situáciu, ktorá je plná stresujúcich momentov, chaotická a nevypočítateľná, vyžadujúca si pevné rozhodovanie a dokonalé schopnosti periférneho vnímania všetkého, čo sa deje okolo vozidla.

Samozrejme, že ženy, ktoré nemajú v sebe plne a silne prežitý prvý stupeň na ceste k pravej ženskosti, ktorou je pravá čistá túžba stať sa pravou ženou, a tým nájsť cestu späť k svojmu pôvodnému poslaniu, nad tým zrejme len mávnu rukou so slovami, že im to také problémy nerobí a že sú v situácii, keď sa to v mnohých prípadoch ani inak nedá riešiť.

Avšak pre riešenie každej takejto situácie je dôležité, aké priority si žena v sebe nesie. Čo je pre ňu na prvom mieste, a tým teda podstatné pri hľadaní východiska z danej situácie. V dnešnej dobe je totiž mnohé nastavené tak, že je už samozrejmosťou, že ženy sú vodičkami, že finančná situácia mnohých rodín umožňuje, často i spôsobom organizácie vyžaduje, aby väčšina ľudí mala svoje vozidlo.

Vezmime tu pritom do úvahy ešte jednu maličkosť. Žena nielenže v takejto situácii podporuje svojím prístupom aktívne, hutnejšie myšlienkové formy, ale zároveň sa i podieľa na ďalšom znečisťovaní ovzdušia v prírode. Všimnime si len, koľko rodín vlastní aj dve autá práve preto, aby žena mohla jazdiť sama v čase, keď je muž v zamestnaní. A tak isto premýšľajme o tom, či všetky tie dôvody, kvôli ktorým sa žena potrebuje premiestniť svojím vlastným autom, sú naozaj také nevyhnutne dôležité. Až príliš často jazdí žena za svojimi záľubami, ktoré ju ani trochu duchovne neposúvajú dopredu, naopak, podporujú v nej len určitý druh márnivosti. Pritom považuje žena tieto záľuby za nevyhnutné pre vývoj svojej osobnosti. Netuší však, čo je podstatou jej vnútornej osobnosti.

Namiesto jazdy do fitnescentra by žena mohla ísť na krásnu prechádzku prírodou, kde si môže načerpať posilu z naladenia sa na jej nádheru, alebo môže, naopak, svojou prácou zušľachtiť napr. záhradu, pri ktorej spojí príjemné s užitočným. 

Na tomto príklade možno vnímať, že často volíme spôsoby a riešenia na prvý pohľad jednoduchšie a pohodlnejšie, ktoré však idú na úkor nášho správneho duchovného rozvoja. Ak si však ešte v tej chvíli uvedomíme, prečo sme vlastne na Zemi, kvôli čomu sa rodíme a prežívame všetky tie ťažkosti i radosti, pochopíme, že je vždy dôležitejšie také rozhodnutie, ktoré je posilňujúce pre nášho ducha a dáva mu možnosť stávať sa sebavedomejším a zrelším. Takto si teda vždy postavme vedľa seba momentálnu potrebu pomôcť si jednoduchým a pohodlným spôsobom a potrebu správneho zachovania sa v danej situácii ako žena, ktorá v sebe nesie tie najušľachtilejšie záchvevy ducha.

Aby sme to všetko mohli rozvíjať, je nesmierne dôležité, aby sme vždy dokázali správne rozlíšiť, aké činnosti nás môžu posúvať dopredu a aké činnosti v nás, naopak, tú najčistejšiu ženskosť potláčajú. Nie je to, samozrejme, len v prípade uvedeného riadenia akéhokoľvek silného stroja, ktorý sa pohybuje v nejakej premávke, ale takých oborov ľudskej činnosti je viac. Nemožno tu však vypísať tabuľku, podľa ktorej by sme sa riadili a mali tak istotu, že sa vždy zachováme správne. Na rozlišovanie toho máme svoje cítenie, ktoré má schopnosť vždy správne rozlíšiť, v akých záchvevoch sa ktorá činnosť nachádza. Musíme však toto svoje cítenie udržovať živé, posilňovať ho a zalievať ho ako nežnú rastlinu, ktorá rastie v nehostinnej krajine a bojuje o prežitie namiesto toho, aby kvitla a voňala do diaľky a mohla prinášať krásu a posilu všetkým pocestným.

Nie sme tu na to, aby sme len tak prežívali a vytvárali si úspešný život, ale sme tu, ženy i muži, aby sme sa ako ľudskí duchovia rozvíjali a dozrievali, aby sme svojou prítomnosťou vždy obohacovali druhých.

Nechcime teda brať mužom ich špecifické činnosti kvôli uspokojeniu našich ambícií, ale rozvíjajme sa v ženských cnostiach, ktorých je tu na Zemi v súčasnosti tak poskromne, že ich už mnohí ani nepoznajú. Toto potrebujeme všetci ako soľ. To nám všetkým tak chýba. Rôznych funkcií a dôležitých postov majú muži sami medzi sebou veľké množstvo a považujú to za to najpodstatnejšie, čo treba dosiahnuť. Nesúperme s nimi v tejto činnosti, ale obohacujme ich svojimi rýdzo ženskými činnosťami a harmonickým, nádherným, jemným pôsobením, vďaka ktorému môžeme i mužov viesť k poznaniu, že naše duchovné hodnoty stoja na prvom mieste a až potom je pozemská činnosť, ktorú vďaka svojmu úsiliu o duchovné hodnoty povznesieme na poslanie, na pomoc blížnemu.

Bez pozemskej činnosti, bez hrubohmotnej práce sa na Zemi samozrejme nezaobídeme, len si musíme vždy uvedomiť, kto je na čo uspôsobený, aby sme tak mohli čo najlepšie zužitkovať svoje dary pre blaho blížnych. Takýmto prístupom sa nám potom všetko mnohonásobne vráti v radosti a šťastí, ktoré sa k nám bude vracať celkom prirodzene podľa toho, ako sa sami vložíme do svojho konania. Potom môžeme vytvoriť základy pre harmonickú spoločnosť, ktorá pulzuje zdravým pulzom ušľachtilej ľudskosti. 

V dnešnej dobe sa to môže na prvý pohľad zdať ako nemožné, ako neuskutočniteľné, ale je to ako pri každej chorobe. Tiež najprv odstránime všetky príčiny, ktoré chorobu spôsobujú a potom postupne s trpezlivosťou a pravidelným intenzívnym úsilím podávame liek. O čo vrúcnejšie je naše želanie vyliečiť sa z choroby a čím pevnejšia je naša trpezlivosť pri napĺňaní všetkého konania, napomáhajúceho uzdraveniu tela, aj keď sú to často maličkosti, tým väčšia je istota, že sa pacient uzdraví. Ten, kto bude svoje telo zaťažovať mastným jedlom, alkoholom, cigaretami, sa nemôže čudovať, keď ochorie, a ak sa týchto nesprávnych návykov nezbaví, je takmer isté, že sa neuzdraví, ale naopak, že sa jeho choroba bude stále len zhoršovať. Rovnako ako by sme mali udržovať v zdravej kondícii svoje telo a v prevencii kvôli udržovaniu jeho zdravia sa oň starať s čo najväčším úsilím, tak sa musíme starať i o svojho ducha, o našu pravú podstatu, aby sme sa mohli uzdraviť nielen ako jednotlivci, ale následne i ako celá spoločnosť. Zatiaľ je táto spoločnosť chorá chronickou nákazlivou chorobou nedôvery, zloby, falošnosti, neochoty a sebectva. Avšak je v našich silách vyliečiť ju svojím vlastným uzdravením sa, a tým i následnou pomocou ostatným.

Preto konajme my, ženy, všetko, čo je pre nás tou pravou činnosťou a postavme vždy na prvé miesto dôležitosť všetkého duchovného – ženského princípu, a až potom sa rozhodujme, aké riešenie v tej ktorej chvíli zvoliť. Uvidíte, že naraz sa nájde viac riešení, o ktorých sme dovtedy ani neuvažovali. Spomeňte si i na spôsob života svojich starých materí a uvidíte, o čo jednoduchší prístup mali k ženským činnostiam. Nájdime opäť spoločne vzájomný súzvuk, dôveru, lásku a radosť a dajme tak možnosť vyzdravieť celej spoločnosti.

Martina Š.