Stupne na ceste k pravej ženskosti – 3. stupeň

Myšlienky – slová – činy

Dnes sa pozrieme do hĺbky nášho vnútra. Ak sa chceme ako ženy usilovať o čistú ženskosť, musíme tiež nutne pochopiť, že neoddeliteľnou súčasťou nášho pôsobenia je naša reč. Náš rečový prejav bude vždy plne zodpovedať stupňu našej zrelosti, bude zodpovedať nášmu cíteniu a potrebe naplňovania pojmu ušľachtilosť. Tak ako je odev neoddeliteľnou súčasťou prejavu a stavu nášho ducha, tak i forma hovoreného slova presne zodpovedá stupňu ušľachtilosti, a tým našej duchovnej zrelosti. Ak budeme len chvíľu počúvať zvuk reči ktorejkoľvek ženy a melódiu hovorených slov rovnako ako keby sme počúvali hudbu, môžeme si hneď urobiť obraz o tom, aké je vnútro ženy.

Samozrejme, to neplatí len pre ženy, ale pre ľudského ducha ako takého. My však teraz chceme hovoriť práve o žene. Práve reč je prejavom nášho ducha, ktorý živo odovzdáva druhým svoju myšlienku, vyjadruje svoj cit, má potrebu pomáhať, posilňovať a povzbudzovať. Ak teda reč prirovnáme k hudbe, ktorá, ak je krásna, má silu prebúdzať a oblažovať ľudského ducha, potom je i melódia nášho hlasu a ľubozvučnosť našej reči schopná dokázať to isté. Rovnako ako hudba, ktorá má túto silu, tak i reč, ktorá bude mať rovnaké znenie, musí byť vo svojom základe tvorená čistými myšlienkami.

Tak ako dokáže nadaný hudobný skladateľ, ktorý je vo svojom vnútri čistý, prijímať nádherné znenie vyšších sfér, rovnakým spôsobom sa bude človek zachvievať v zhodných vlneniach, ak je jeho vnútro naladené v čistých myšlienkach.

Je teda samozrejmé, že slovu predchádza myšlienka. A tu je ďalší kameň úrazu. V dnešnej spoločnosti je bežným javom, že väčšina ľudí nehovorí, ale chrlí zo seba nepreberné množstvo slov, ktoré nie sú odovzdávané z čistého vnútra na vlnách ujasnených a roztriedených myšlienok. Platí pri tom opäť to isté ako aj na mnohých ďalších miestach v dnešnej spoločnosti, že kvantita celkom prekrýva kvalitu. Najmä ženy sú v tom doslova neprekonateľné. Akým – takmer až stiesňujúcim dojmom pôsobí uvravená žena, ktorá v dlhom toku nepekne znejúcich slov vo väčšine prípadov nemôže vôbec odovzdávať počúvajúcemu žiadnu nosnú myšlienku, ktorá by mohla byť pomáhajúca, posilňujúca, povzbudzujúca, prinášajúca nejaké poznanie. Väčšinou je to len roztržité preskakovanie myšlienok, ktoré sa vo svojom rozporuplnom naladení napájajú striedavo na rôzne centrály myšlienkových foriem a chaoticky prijímajú všetko, čo je v spomínaných centrálach nazhromaždené. Týmto pôsobením mnohé ženy úplne nevedomky zosilňujú a stále donekonečna rozširujú tieto nečisté a zničujúce formy pre každého, kto je svojím duchom slabý, aby dokázal odolať ich atakom, spätne sa navracajúcim k ľuďom.

Je to celkom prirodzený dej zákona spätného pôsobenia. Na aké čisté alebo nečisté myšlienky sa vo vnútri naladíme, také slová formujeme, a tie následne ihneď vytvárajú formy, ktoré sa k nám zase vracajú podľa zákona rovnorodého. Pokiaľ teda bude mať žena otvorenú túžbu usilovať sa o pravú ženskosť a ak vykročí na cestu za týmto ušľachtilým cieľom, celkom iste sa začne všetkým, čo k nej prichádza, zaoberať viac do hĺbky. Nepôjde len po povrchu, aby bola čo najrýchlejšie hotová s názorom na nejakú osobu či dej, ale bude sa snažiť spoznať skutočný stav vecí hlbším skúmaním. Tým sa už ladí na čisté, poctivé úsilie o poznanie Pravdy a toto čisté úsilie jej pomáha zachvievať sa v stále čistejších myšlienkach, ktoré umožňujú lepšie poznať skutočnosť danej veci, čím zároveň ochraňujú človeka pred rýchlou snahou odsúdiť blížneho. Potom zákonite nie je možné, aby bol prejav ženy v jej reči v takom naladení hrubý, drsný či povrchný. To nie je možné!

Krásna a ušľachtilá reč, ktorá je naladená v harmonickom tóne, prináša nielen tomu, kto tak hovorí, ale aj všetkým ostatným vnútorný pokoj, a tým aj možnosť sústredeného počúvania. Taká reč by mala tiež šetriť množstvom mechanických a len výpomocných slov, nesmie strácať smer a cieľ, ale usiluje o výstižnosť odovzdávanej myšlienky alebo odovzdávaného obrazu. Ak totiž chceme odovzdať druhým nejakú myšlienku, musíme dokázať byť zrozumiteľní. To znamená ujasniť si najskôr myšlienku, ktorú si dokážeme svojím duchom sformovať, do jasného obrazu, a ten potom už len stačí jednoduchými a krásnymi slovami popisovať druhým ľuďom. Vtom teda presne a jasne platia Ježišove slová: „Vaša reč nech je áno alebo nie.“ To znamená, ľudia, šetrite svojimi slovami tak, aby ste dokázali jednoducho odovzdať dôležitú myšlienku a neplytvajte slovami na ničotnosti, ktoré v povrchnosti človeka len odvádzajú od toho dôležitého a prinášajú tak len zhubnosť.

Iste sa vám teraz vybaví obraz žien, ktoré s neupraveným zovňajškom hodiny a hodiny klebetia o ničom, ohovárajúc nanajvýš svojich blížnych. Aké hodnoty tým asi vytvárajú, ako rozvíjajú svojho ducha a ako harmonicky a ušľachtilo pôsobia na svoje okolie? Odpoveď je jasná. No napriek tomu sú prázdnymi rečami naplnené steny veľkých obchodných centier a kancelárií.

K ženskému prejavu ušľachtilosti teda neoddeliteľne patrí ušľachtilý prejav reči. To všetko treba svojím duchom neustále rozvíjať. Je to nekončiaca práca, avšak prináša všetkým posilu a pohyb ducha vpred v ich dozrievaní.

Ďalším prejavom, ktorý často bezprostredne nadväzuje na hovorené slovo, je čin.

Ak teda chceme konať dobro a byť ušľachtilými ženami, ktoré si zaslúžia niesť meno žena, musíme sa naučiť plne rešpektovať túto postupnosť v zákonitom deji Stvorenia.

Myšlienka – slovo – čin. Nedá sa to nijako otočiť naopak. Najprv musíme dokázať vyladiť svoje vnútro na pokojné a čisté záchvevy, aby sme mohli prijať čistú myšlienku, čisté riešenie akéhokoľvek nášho prežívania. Na to, aby sme mohli túto myšlienku sformovať do hmoty, musíme dokázať previesť zachytený obraz naším duchom do slov, alebo spracovať ju rozumom na spôsob sformovania tejto myšlienky v čin. Slová často ani nemusia byť vyslovené nahlas, len nám prebehnú naším vnútrom. Potom už len ďalej udržať základný čistý záchvev, ktorý bol na začiatku, a už môžeme konať. Tento dej môže prebehnúť v stotine sekundy, čiže nás to nestojí drahocenný čas, ako by mnohí mohli namietať. Keď sú pre náš čin potrebné slová, budú vždy čisté a zrozumiteľné, lahodiace uchu a tým posilňujúce a pomáhajúce.

Predstavte si zvuk, ktorý vydávajú hrnce, rútiace sa s hrmotom po schodoch. Aj takto znie niekedy reč ženy. Nielen obrovským množstvom neusporiadaných slov, ale i hlučným rinčaním drsne znejúceho ženského hlasu. A predstavte si, naopak, jemne zurčiaci potok, ktorý, naplnený živou a čistou energiou, prináša svojím zvukom len lahodné osvieženie. Neznamená to však, aby by žena nemala hovoriť vôbec, alebo že by azda mala sotva počuteľne šeptať. To by sme sa dostali do opačného extrému. I v tom musí vládnuť radostnosť, prirodzenosť a tvorivá posila. Jedine náš prirodzený prejav, vedený čistými a ušľachtilými myšlienkami, nám dáva jasný smer v tom, ako sa neustálym zušľachťovaním hýbať vpred.

To, či sme v tom naozaj pokročili, sa ukáže najlepšie vtedy, keď potrebujeme rýchlo vyjadriť nejaké prežitie, alebo reagovať v časovo stresujúcej situácii. V tej chvíli je vyradený rozum, ktorý je schopný ustrážiť si jednotlivosti prejavu v pokojných situáciách, a tak vystupuje do popredia celkom obnažený stav nášho ducha. Máme však možnosť spätne si všetko vo svojej mysli premietnuť a zhodnotiť, ako čisto sme stáli vo svojom konaní a upevniť sa v presvedčení, že nabudúce to musíme zvládnuť lepšie.

Aby sme to dokázali, musíme sa neustále, v každej chvíli snažiť o čo najušľachtilejší slovný prejav. Zo začiatku to bude náročnejšie, kým si žena dokáže osvojiť krajšie slová namiesto tých, ktoré používala predtým. Nejde len o krásu znejúcich slov, ale aj o čo najpresnejšie a najvýstižnejšie použitie daného slova. Ide teda v prvom rade o citové zachvievanie obsahu pekne znejúcich slov. Súčasnosť je poznamenaná veľkými neduhmi v používaní slov. Je mnoho nezmyslov, ktoré ľudia používajú bez toho, aby si toho boli vedomí. Ako veľmi rozšírený príklad uveďme spojenie: „Bolo to strašne krásne.“ Ak pôjdeme do hĺbky a zamyslíme sa nad znením tejto vety, zistíme, že v nej slovami protirečíme. Buď je niečo strašné, alebo krásne. Je to opäť len prejav povrchnosti, s akou sa dnes používa hovorené slovo. Tým potom vzniká medzi ľuďmi nedorozumenie, povrchnosť a ako následok nedôvera. V zaužívaných spojeniach reči dnešnej spoločnosti by sme našli mnoho takýchto príkladov.

Ak však spomalíme tok svojej reči a najprv sa zamyslíme nad tým, čo chceme povedať, budeme mať vždy snahu hľadať tie najvhodnejšie slová pre čo najpresnejšie vystihnutie našej myšlienky. Tým sa tiež môžeme stávať zrozumiteľnejšími a navyše môžeme prinášať svojou rečou harmóniu, radosť a posilu. Slová teda vytvárajú nielen myšlienkové formy, ale prinášajú i určité vibrácie a žiarenia. Preto je dnes mnoho detí, žijúcich v záchvevoch slovných prejavov dnešných matiek, nervóznych a agresívnych. Je celkom prirodzené, že každá ďalšia generácia prináša svojím povrchným prístupom k hovorenej reči vzor svojim deťom. Niet divu, že vyjadrovanie dnešnej generácie je opäť o stupeň vulgárnejšie a hrubšie ako bolo vyjadrovanie predchádzajúcej generácie. Aké rozhovory počuli deti doma od svojich rodičov, také žiarenia a formy ich obklopovali v ich duševnom rozvoji počas celého detstva.

Možnosť zmeniť tento začarovaný kruh má práve a predovšetkým žena, ktorá je obdarovaná jemnejším cítením, ktorým dokáže oveľa citlivejšie zachytávať i nepatrné záchvevy nečistého myslenia. Najmä vtedy, keď sa chce usilovať o pravé ženstvo, ktoré má schopnosť prijímať svojím čistým naladením posilu zhora a odovzdávať ju celým svojím bytím ďalej, pre občerstvenie a zušľachtenie všetkých ľudských duchov.

Usilujme sa teda zo všetkých svojich síl o osvojenie si ušľachtilého prejavu reči, ktorá je očistená od všetkých protirečení i hrubých prejavov, a ktorá bez výnimky rešpektuje 2. prikázanie: Nevezmeš meno Božie nadarmo!

Nalaďme teda svoje myšlienky na čisté tóny, aby sme vždy dokázali toto všetko rozlíšiť. Dnešná spoločnosť už tak silno zakotvila všetky tieto zlozvyky vo svojom hovorovom prejave, že mnohí ľudia si často vôbec neuvedomujú, čo hovoria. Rozpoznávajme teda jasne, kedy k nám prichádza slovo hrubé či nevystihujúce našu myšlienku, a snažme sa presne zachytávať i slová, v ktorých ľudia skomolili najsvätejší pojem Boh, Ježiš a všetko, čo s týmito pojmami súvisí.

Aj svojím slovným prejavom, ako jedným z mnohých, dávajme svoje vrúcne čisté srdce, ktoré je tu druhým pre radosť a posilu. Všetko sa nám bude mnohonásobne vracať v nádhernom znení tónov šťastia, ktoré k nám potom budú môcť prúdiť zhora, pretože sa svojím prejavom budeme schopné naladiť na jemnejšie a jemnejšie svetlé nitky nad nami.

Z takých myšlienok a slov môžu potom vyvierať tie najušľachtilejšie a najkrajšie činy, ktorými môžeme zúrodniť túto, tak zničenú Zem.

Martina Š.