Stupne na ceste k pravej ženskosti – 2. stupeň

Znovuobjavenie čistého studu a s tým spojená zmena v odievaní

Akonáhle žena dosiahne 1. stupeň na ceste k pravej ženskosti, čiže presvedčenie o tom, že skutočne chce byť pravou ženou, dostáva sa k ďalšiemu stupňu na svojej ceste. Aby sa mohla usilovať o vznešené cnosti, ktoré jej dávajú silu pravej ženskosti, musí nájsť najprv svoj stratený stud.

Na tento stupeň vykročí jedine vtedy, keď si uvedomí ten veľký rozdiel v tom, čo znamená človek ako duchovná bytosť, a nielen ženské či mužské telo.

V dnešnej spoločnosti je už celkom zničené vedomie o tom, že naše ja je vo vnútri hmotného tela, ktoré môžeme vidieť a nahmatať. Náš duch sa znáša z jemných úrovní a klesajúc nadol prechádza hutnejšími a hutnejšími svetmi, v ktorých na seba oblieka vždy ďalšie a ďalšie záhaly, ktoré zodpovedajú hutnejšiemu okoliu. Nakoniec sa toto, už zahalené duchovné jadro, naša duša, vtelí do pozemského tela, ktoré mu poskytuje záhal na tejto Zemi. Telo je človeku poskytnuté, aby mu na Zemi umožnilo prežívať a dozrievať, stávať sa seba-uvedomelým.

Tak ako sme si minule písali, ženský princíp je vždy ten jemnejší a nežnejší, preto samozrejme i jeho záhal, pozemské telo, je krehkejšie ako telo mužské. A toto telo potrebuje tu na Zemi nevyhnutne ďalšiu ochranu, ktorú mu poskytuje odev. Odev chráni telo nielen pred chladom či slnkom, ale poskytuje mu i ochranu pred žiadostivými pohľadmi a za nimi hneď nasledujúcimi myšlienkami. Naše telo je nám teda darované ako vzácny dar, ktorý musíme chrániť, a nie ho vystavovať na obdiv ako lacný tovar.

Aby sa žena mohla rozvíjať vo svojich jemných záchvevoch, potrebuje nutne ochranu svojej telesnej schránky. Až potom sa môže cítiť dostatočne bezpečne, aby sa mohla usilovať za svojím cieľom – stať sa pravou ženou. Odev pridáva žene na dôstojnosti a ušľachtilej kráse – teda, pokiaľ je odevom, ktorý správnym spôsobom ochraňuje ženské telo a súznie s cítením ženy, ktoré je vedené práve sa rozvíjajúcim, znovuobjaveným studom.

Keď teda žena dozreje k tomuto stupňu, s plačom prežije, ako sa doteraz o svoj stud, o svoju ochranu tela nestarala. Spomenie si na obdobie svojho detstva, keď ešte dokázala tento stud prežívať a ako ovplyvňovaná svojimi rodičmi hlavne v letných mesiacoch odkladala pod nesmierne ťažkým vnútorným tlakom svoj odev. Rozpomenie sa tiež na to, ako sa mnohokrát nechala ovplyvniť módnymi trendmi a odievala sa veľmi sporo i napriek opätovnému vnútornému varovaniu, až postupne tento nepríjemný zvieravý pocit v sebe celkom utlmila. V tom okamihu ponížila svoje telo len na bezobsažnú hmotu a zasypala svoju ženskú dôstojnosť. Od tej chvíle prežívala aj zo strany mužov neúctu ku svojmu skutočnému ja, pretože tí videli len jej obnažené telo, a nie jej vnútro.

V tej chvíli silno zatúži svoje telo znovu ochraňovať, znovu zahaliť do krásneho ženského odevu. Pred jej zrakom sa nutne vynorí jediná možná forma, a to nádherný šat, zahaľujúci jej postavu do ušľachtilého ženského tvaru. Predstaví si i svoje detské túžby a sny o princeznách, ktoré nenosili nikdy iný odev ako nádherné dlhé šaty. Všetky predstavy spojené s ženskou čistotou, dôstojnosťou a ušľachtilosťou sú naraz spojené len a jedine s nádhernými dlhými šatami. Znovuobjavený pocit studu tak neomylne vedie ženu k tomu, ako svoj odev zmeniť a pretvoriť.

V tej chvíli ide žena s presvedčením a túžbou taký nádherný odev si pre seba zaobstarať. Vtom sa však stretne so súčasným zdrvujúcim stavom ženského obliekania a zistí, že v dnešnej dobe je nesmierne náročné takéto oblečenie nájsť. Avšak už vo svojich predchádzajúcich životoch a mnohé z nás i v tomto svojom živote sme ako ženy boli vedené k jednej nesmierne cennej schopnosti, a tou je schopnosť vytvárania či šitia odevov. I menej zručná žena vďaka svojej túžbe dokáže si túto zručnosť osvojiť a prežije náhle niečo veľké. Môže si slobodne, bez ovplyvnenia akýmikoľvek výmyslami zvrátených návrhárov, vytvárať odev podľa svojich vlastných predstáv. Náhle prežije radosť z tvorenia, radosť z umeleckej práce, ktorá je vedená a rozvíjaná jej práve sa otvárajúcim zmyslom pre krásu.

Akonáhle sa jej vnútro rozhorí a túži sa usilovať o ideál pravého ženstva, začína sa v žene tiež formovať a upevňovať jej vlastný čistý zmysel pre krásu. Tak sa môže vydať na cestu k zmene vo svojom odievaní, ktorá prináša nesmierne tvorivé obohatenie. S tým ako žena postupuje vo svojom úsilí dopredu, vyvíja sa celkom prirodzene i jej vonkajší odev, ktorý vždy zodpovedá zrelosti a ušľachtilosti jej ducha.

Naraz môže prežívať nielen zmenu svojho zovňajšku, ktorá je v tomto prípade vždy len a len ku prospechu, ale náhle objaví i výhody, ktoré jej tento odev poskytuje.

V spoločnosti sú celkom mylne zakorenené predstavy, že v dlhej sukni je v lete horúco a v zime chladno, že v tomto odeve sa nedá pracovať.

A čo naše babičky, ktoré pracovali fyzicky oveľa viac ako naša generácia, a mnohé z nás si pamätajú, že ony nenosili nikdy iný odev ako sukne a šaty. Pokiaľ má žena túžbu takto sa obliekať a nechýba jej presvedčenie, prečo sa chce takto obliekať, nie je pre ňu nič prekážkou. Chce sa to len zvyknúť si pohybovať sa v oblečení, ktoré predtým nenosila. Naučí sa veľmi ľahko pridržať si sukňu tak, aby mohla vystupovať alebo zostupovať po schodoch. Naučí sa zvoliť si správny tvar sukne pre fyzickú prácu a náhle zistí, že v lete ju tento odev ochraňuje pred silnými lúčmi slnka a v zime jej umožňuje sa pod túto sukňu obliecť tak teplo, že v odeve, ktorý nosila dovtedy, sa nikdy necítila tak dobre ako teraz v dlhej sukni. Odrazu sú všetky prekážky preč. Žena, naopak, zistí, že všetko potrebné na zhotovenie svojho nového ženského oblečenia a mnohých doplnkov nie je problém zaobstarať, že všetko je dostupné. Prežije na tom i zákon dávania a brania, alebo akcie a reakcie. Ako silno je o svojom pôsobení presvedčená, tak ľahko nachádza všetko potrebné, čo jej umožňuje toto pôsobenie napĺňať.

To je potom pre ňu vždy dôležitejšie, pokiaľ sa dostane do situácie, keď musí riešiť, že by mala svoj odev niekde vymeniť za iný, alebo odložiť. Či už je to na pláži, pri nejakom športe, alebo pri obľúbenej jazde na koni a mnohých iných činnostiach.

Najskôr začne hľadať, ako to zvládnuť i vo svojom ženskom odeve. Pokiaľ sa dostane do situácie, že to nie je možné, potom vždy zvolí variantu vzdať sa radšej svojho prežívania ako odložiť svoj ženský odev. 

Následkom toho, že my, ženy, sme po tisícročia pomaly, ale isto strhávali tento obraz ženstva, je stav dnešnej spoločnosti, ktorá už nedokáže v mnohých situáciách k čistej ženskosti pristupovať s úctou a neposkytuje ani podmienky na to, aby mnohé tieto činnosti umožnila ženám bez odhodenia studu. Preto ak chceme a túžime vrátiť svoje ženské pôsobenie naspäť, na jeho pravé a čisté miesto, musíme za dlhé tisícročia hanby pozemského ženstva zaplatiť daň tým, že si mnohé radosti musíme skrátka odoprieť. Asi tým najväčším odoprením je pre telo veľmi blahodarné plávanie.

Dnes už nie sú podmienky v spoločnosti také, aby sme mohli ísť na nejaké miesto, určené na kúpanie, kde budú prítomné len ženy. Pokiaľ také miesto nájdete, je to veľmi vzácne, avšak aj vtedy sa vynára ešte iná otázka, či sa v tomto prípade obliecť do plaveckého úboru dnešnej doby. Ak je váš stud už silno vyvinutý, nedokážete si taký odev obliecť. V tom prípade je tu ešte jedna možnosť: ušiť si šaty určené na plávanie. Aj to sa dá. Materiály, z ktorých môžeme také šaty ušiť, sú dostupné. Potom ešte musíte prekonať vžitú predstavu, že v takých šatách sa nedá plávať. Nebojte sa, dá. A je tu tiež predpoklad, že na mieste spoločného kúpania medzi ženami nebudete tráviť celý deň, ale že telu doprajete zážitok pohybu na určitý čas a potom sa s osvieženým telom môžete vrátiť k svojej činnosti. Ak však nájdete miesto, kde v dnešnej dobe bude umožnené sa kvôli tomuto druhu športu stretávať len ženám.

Toto bol len malý príklad prežívania, ktoré sú pred takou ženou, ktorá už s plným presvedčením svojho úsilia o ideál pravej ženskosti vykročila na svoju cestu.

Pri každom svojom konaní musíme teda svojím citom rozlišovať, čo je pre nás, pre nášho ducha naozaj tým najdôležitejším. Aj v tých najťažších chvíľach si pred seba postavme svoj cieľ, ku ktorému dôjdeme vždy len s čistým a pravdivým naplňovaním všetkého, čo s pravým ženstvom súvisí. Nazrime tiež späť do dôb dávno zaviatych, koľko nesprávneho sme urobili a s nezlomným presvedčením, že je možné všetko napraviť, vykročme dopredu. Nepoľavujme zo svojich hodnôt a radšej sa vzdajme pozemských pôžitkov, než aby sme znovu stratili to, čo teraz tak ťažko hľadáme a snažíme sa napraviť. Pozrime sa na dĺžku tohto jedného pozemského života a vedľa neho položme dĺžku nášho duchovného bytia.

Nemožno predsa stratiť svoje večné bytie pre jednu kratochvíľu tu na Zemi v tomto pozemskom živote, ktorý je v porovnaní s celým bytím len sekundou.

To za to stojí, nasledovať svoje vysoké ideály a prekonať nepatrnú chvíľu ťažkostí, ktoré stoja teraz pred tou, ktorá sa o tieto ideály usiluje. Samozrejme, že nie je ľahké mnohé z doterajšieho konania ženy zmeniť a obhájiť pred svojím okolím, ktoré je už zvyknuté na určité spoločenské usporiadanie. Ale pokiaľ žena vo svojom presvedčení vydrží a prekoná prvý krok svojich zmien, potom prichádza ku stupňom istoty svojho konania, a spolu s tým sa k nej vracia od druhých úcta, láskavosť a radosť z jej prítomnosti. Niečo, čo doteraz neprežila a čo jej dáva posilu kráčať stále ďalej.

Tou najväčšou posilou však zostáva vedomie, že napĺňa poslanie, ktoré bolo žene dané Stvoriteľom, a že tak môže žiť nielen pre radosť druhých, ale hlavne k radosti svojho Tvorcu.

Martina Š.