Služba Stvoriteľovi

Stupne na ceste k pravej ženskosti – 15. stupeň

Posledným stupňom na našej ceste k pravej ženskosti je stupeň vedomej služby Stvoriteľovi. Základom tohto stupňa je napĺňanie prvého prikázania. To spočíva vo vnútornom vzťahu každej z nás voči Bohu, voči Stvoriteľovi všetkého, z Ktorého životodarnej Sily sme vznikli a trváme. O svojom vzťahu k Nemu nemusíme hovoriť, vyjadrujeme ho čistým naplňovaním všetkých ďalších prikázaní, ktoré nám boli dané ako opora pre našu cestu na Zemi. Nie je to len čisté a dobré konanie pred ostatnými ľuďmi, keď sme im na očiach, ale sú to aj naše najnepatrnejšie myšlienky, ktorými sa zaoberáme, keď nás nikto nevidí, no v Zákonoch Stvorenia sú predsa len zaznamenané.

Čiže každý náš čin a hlavne naše pohnútky, ktoré nás k nemu viedli, sú vždy zachytené vo svojej pravej podstate. To nám dáva jasnú oporu v tom, že všetko bude spravodlivo zvážené na miskách váh dobra a zla. Ak je teda náš vzťah k Stvoriteľovi čistý, verný a vrúcny, nemôžeme inak, len konať vždy jedine tak, ako sme najlepšie schopné. A aj keď s odstupom času zistíme, že sme sa predtým niekedy mýlili a nejaký svoj krok nevykonali celkom správne, netreba hneď zmalomyseľnieť, ale poučiť sa zo svojej chyby a snažiť sa pri svojich ďalších krokoch túto chybu už nerobiť. Nič však nemožno zmeniť cez noc.

Ak má byť naše usilovanie za Svetlom pevné a čisté v presvedčení nášho ducha, ktorý sa zachvieva len v čistej láske k Bohu a tým i k svojim blížnym, musí byť toto zachvievanie v nás isté a trvalé. Treba vynaložiť potrebné úsilie, aby sme dokázali stále znovu a znovu prekonávať naše slabosti. Ani dieťa sa nenaučí hneď chodiť, avšak jeho úsilie zvládnuť to ho ženie neúnavne vpred.

Nie sme samozrejme ako stroj, ktorý bezchybne naprogramovaný vykonáva zadané funkcie. Sme tu na Zemi práve preto, aby sme dokázali odložiť svoje chyby a pokročili dopredu na ceste k zušľachteniu svojho ducha.

Každá žena, ktorá sa bude snažiť neúnavne a s radostnou mysľou prekonávať svoje slabosti a bude sa vo svojej čistej túžbe usilovať o napĺňanie všetkých prikázaní, slúži tým Bohu. Je to základný stupeň tejto služby.

Ak sa však žena rozhodne, že chce slúžiť ešte vedomejšie a plnšie, tak to samozrejme neznamená, že by musela byť bezpodmienečne vykorenená zo spoločnosti, aby azda odišla do ústrania nejakého kláštora. Aj to má, pochopiteľne, svoju hodnotu, ale nie je to nevyhnutnosťou pre takúto službu. Rovnako sa nemusí vzdávať majetku a žiť len v chudobe, ani sa nemusí vzdávať rodinného života a materstva.

Všetko je jednoduché a prirodzené, ako Zákony Stvorenia a ich napĺňanie, tak aj služba Stvoriteľovi. Podmienkou je len nelipnúť na svojich vlastných prianiach.

Najvyšším stupňom takejto služby je teda vedomé zachytávanie a vyciťovanie toho, kedy a kde som potrebná, komu a kedy mám pomôcť a čo a ako mám preto urobiť. Ak dokážeme stáť s týmito čistými myšlienkami v každom okamihu dňa, udržíme si tým trvalé spojenie nahor a s ľahkosťou budeme zachytávať inšpirácie na splnenie svojej úlohy, ktorou bude naša služba Stvoriteľovi. Je to teda úplne jednoduché, netreba na to žiadne špeciálne meditácie, netreba žiť v ústraní. Naopak, naša cesta sa začne stretávať s cestami ostatných ľudí, pre ktorých dokážem vždy nájsť pomoc a posilu. Ak bude potom potrebné kvôli pomoci iným odsunúť nabok svoje pohodlie a svoje priania, nebudeme o tom ani premýšľať a s otvoreným srdcom a čistou inšpiráciou naplníme to, čo v tej chvíli budeme cítiť ako správne, pomáhajúce, posilňujúce, ochraňujúce, liečivé.

 Čisté, radostné srdce, ktoré myslí na druhých, je vždy naším najlepším radcom. K nemu sa potom pripojí i náš rozum, ktorý nám bude pomocníkom pre vykonanie potrebnej práce.

Nie je to teda život, ktorý by bol o niečo ochudobnený, ak sa človek vzdá istého druhu „radovánok“ dnešnej doby. Ak prežijete radosť a šťastie z pomoci druhým, budete obdarované mnohonásobne viac ako z povrchnej zábavy, ktorú ponúka súčasná spoločnosť na utlmenie vnútornej túžby po šťastí. Šťastie však človek nenájde v zábave či nakupovaní zdanlivo potrebných vecí, ani v cestovaní a poznávaní všetkých krajín sveta. Túžba po poznávaní musí viesť človeka k poznávaniu Stvorenia, jeho Zákonov, a tým k pochopeniu zmyslu života. Šťastie môžeme nachádzať jedine v tom, že otvoríme a prebudíme svojho ducha pre hodnoty ľudských cností. V myšlienkach na iných, pri spoluprežívaní ich radostí a poskytnutí pomoci v ich bolestiach môžeme nachádzať hĺbku medziľudského spolužitia. Prežijeme silu ľudskosti, i to, čo je to pravá dôvera, čistá láska, neúnavná obetavosť, trpezlivosť, spolužitie v harmónii a mieri. 

Žiadne sebecké priania na úkor druhých. Pre bytie na tejto Zemi je nám dané veľa, veľmi veľa, z čoho sa môžeme radovať a čo môžeme používať, len to nesmie byť na úkor iných, nesmieme tým nikdy ubližovať a utláčať druhých. Keď budeme myslieť týmto spôsobom, dokážeme vždy správne rozpoznať, čo a ako možno využívať.

Podobne je to i s bohatstvom. Keď sme smeli byť obdarení tým, že môžeme hospodáriť s určitým objemom hmotného majetku, nemusíme sa ho vzdávať preto, že by to nebolo kvôli našej službe v poriadku. Ak tento majetok skutočne urobíme pravým bohatstvom, čiže ak tým zároveň budeme ctiť Boha a používať tento dar na naplňovanie svojej služby, tak správne rozmnožíme to, čo sme smeli dostať. Preto tiež treba správne chápať i význam tohto pojmu: bohatstvo.

Stretávajme sa teda s ľuďmi, lebo nikdy nevieme, s kým ešte musíme rozviazať svoje nevyriešené spätné vlákna z minulosti. Nie je však nutné takto vedome o tom premýšľať, lebo ak budeme otvorené voči všetkým ľuďom, ktorí budú potrebovať našu pomoc, pôjdeme prirodzene a čisto svojou cestou.

Predstavme si svoju službu ako cestu ponurou a neúrodnou krajinou, kde je len zima, chlad a sucho. Akonáhle prejdeme túto neúrodnú krajinu svojimi myšlienkami, slovami a činmi, začnú sa za nami hneď zelenať lúky nádeje, rozvíjať kvety radosti, rásť stromy šťastia, pršať dážď dôvery a svietiť slnko lásky. Krajina za nami bude zrazu svieža a posilnená našimi požehnanými krokmi. Aby však po určitom čase opäť nezvädla a neuschla, musíme ju stále trpezlivo polievať svojou starostlivosťou, radostnou mysľou a čistou láskou.

Ak budeme takto kráčať svojím životom s pohľadom k výšinám a s otvorenou náručou pre svojich blížnych, dokážeme vždy správne rozpoznať dobro od zla a tým aj správne zvoliť spôsob a mieru svojej pomoci. Naša vnútorná sila nás povedie cez všetky ťažkosti života a zároveň budeme z každého prežívania čerpať len posilu a dozrievanie v múdrosti. Potom budeme môcť súčasne stáť v službe Stvoriteľovi. Naše vlastné ja umenšíme pre pomoc druhým. Tým však bude naše vlastné ja posilnené a obdarované schopnosťou jemného cítenia, poznávaním správnych rozhodnutí, pravou múdrosťou ducha, ktorý tak môže dôjsť na svojej ceste tak ďaleko, ako len ľudský duch dôjsť môže. Naša cesta po odchode z tejto Zeme bude môcť viesť až do Raja.

Pamätajme však, že najdôležitejšie je vždy čisté a pravé napĺňanie tejto služby. Nie predstava, že keď urobíme niečo dobré pre iných, vráti sa nám to a my tým získame. Aj tie najnepatrnejšie myšlienky sú predsa zaznamenané v našom koberci, ktorý si tkáme všetkými svojimi skutkami. Kto by si azda myslel, že keď patrí k nejakému spoločenstvu, či už cirkevnému alebo k nejakému združeniu, nadácii podporujúcej dobro, má tým zaistenú cestu do Raja, ten sa veľmi mýli. Takýmto rozumovým spôsobom nemá cestu zaistenú nikto. Takto nemožno uvažovať. To sú len zištné myšlienky.

Do Raja napokon vojde len ten, kto v každej chvíli svojho života žije s čistým a vrúcnym srdcom. Zdôraznime, že platí: „Aký si, človeče, nie aký si bol, či s kým si kráčal svojím životom.“

Snažme sa všetko vidieť z nadhľadu večných Zákonov Stvorenia. Tak, aby sme dokázali prežívať každú situáciu neosobne, nenechali sa zbytočne emocionálne atakovať. Nepripisujme druhým, že nás chcú svojím správaním zraňovať a ubližovať nám, ale snažme sa zo svojho nadhľadu vidieť dôvod a povahu toho druhého, i to, čo ho vedie k tomu, že koná tak, ako koná. Potom možno práve naopak zistíme, že mu môžeme pomôcť svojím čistým prístupom. Veď ani my nekonáme zo zlej vôle, ale častokrát len z neznalosti a nevedomosti. Preto nechcime svojím správaním utláčať druhých, avšak ani nedovoľme iným, aby svojím správaním utláčali nás. Ak sa dokážeme pozerať z nadhľadu, potom objavíme silu poznania, ktoré tým smieme prijímať.

Milé ženy, prajem Vám všetkým radostnú túžbu po Svetle, silu kráčať stále dopredu cez všetky prekážky, ktoré sa Vám stavajú do cesty, pohľad jasný a čistý, zachvievajúci sa v Zákonoch Stvorenia. Prajem Vám šťastie z prežívania všetkých malých i veľkých pomocí, ktoré tak môžete rozdávať okolo seba, šťastie z pravých a krásnych ľudských cností. A k tomu všetkému veľmi potrebnú trpezlivosť, lebo nič nejde hneď a ľahko. Ale kto vytrvá s nádejou, trpezlivosťou a vierou, ten môže žať zázrak za zázrakom v premene seba samého i v premene blížnych.

Radujte sa z nádhery a prostoty všetkého okolo nás a spoznávajte všetko dosiaľ nepoznané.

Prajem Vám mnoho požehnania na Vašej ceste k pravej ženskosti. Táto cesta sa nikdy pre nikoho z nás nekončí. Vedie stále vyššie, k dosahovaniu novej a novej vznešenosti a ušľachtilosti ľudských duchov.

Martina Š.