Manipulácia – úskalie medziľudskej komunikácie

V živote sa často dostávame do situácií, keď sa len vďaka myšlienkovej i duchovnej bdelosti môžeme uchrániť pred rôznymi formami negatívneho pôsobenia okolia.

Jednou z najsilnejších foriem je v súčasnosti snaha manipulovať nami tak, aby sme bezpodmienečne prijali cudzí názor za svoj, a pritom si mysleli, že sme si ho osvojili celkom slobodne. Manipulácia vedie vždy k snahe ovládať, teda získať silu a energiu ovládaného človeka pre vlastné zámery.

Paradoxom však je, že veľmi často platí neuveriteľná skutočnosť: kto prepadol takému spôsobu jednania s druhými, kto teda potrebuje inteligentne vždy niekoho ovládať, ten si to vo svojej myšlienkovej krátkozrakosti ani nedokáže uvedomiť a priznať, a preto sa považuje za nevinného. Najčastejšie preto, že svoju obeť považuje za ideálny prostriedok k účinnému dosiahnutiu veľmi hodnotného, vysokého cieľa.

Tomuto úskaliu podliehajú  mnohí inak veľmi hodnotní a obdarovaní jednotlivci, preto je potrebné byť v živote neprestajne bdelými. V záujme ochrany je dôležité, aby sme neprestajne mysleli na to, že je eticky neprípustné využívať podradné postupy a nečestný prístup k dosiahnutiu cieľov vyššej morálnej hodnoty. Vo Stvorení nikdy nebude platiť, že účel svätí prostriedky!

Snáď najčastejšie sa prejavujúcimi prejavmi manipulácie v medziľudských vzťahoch, na ktoré je potrebné dbať, je:

- Prílišné preháňanie, zveličovanie či idealizovanie hodnoty veci.

- Vytváranie euforickej atmosféry, naplnenej často umelo vyvolávanou veselosťou či hlasným smiechom, ktorý má svojou výnimočnosťou doslova strhnúť a presvedčiť o hodnote opisovanej veci. Keď tieto spôsoby „dobrotivosti“ nezaberajú, potom dochádza paradoxne k

opačnému prístupu.

            - Ide o slepá zastrašovanie či vydieranie osobou, ktorá chce ovládať. To býva bežne podporované sugestívnymi slovami o našej neľahkej budúcnosti, ktorá nás čaká, ak sa nepodvolíme. Niekedy je však postup obrátený. Vtedy dochádza k tomu, že kto chce ovládať, začne najprv zastrašovať, a až neskôr, keď tým nedosiahol svoj cieľ a začína sa cítiť bezmocný, zvolí ako svoje posledné útočisku masku dobrotivosti.

            Je potrebné dbať na všetky tieto prejavy správania sa. Pramenia predovšetkým z vnútorného neustáleho strachu samotného človeka, ktorý nás chce ovládať! Taký človek hrá vždy hru, v ktorej potrebuje hýbať figúrkami na tie miesta, ktoré určuje on! Strach v ňom žijúci má svoj pôvod v podvedomej alebo vedomej obave o to, že raz táto hra skončí a on ostane napokon s prázdnym poľom pôsobnosti bez dosiahnutia cieľa, stane sa malým a bezvýznamným, snáď aj opovrhovaným a posmievaným. Vnútorne čistý a otvorený človek však nepotrebuje nikdy prežívať takýto stav strachu a obáv.

            Preto sa duchovne zrelý človek nikdy k uvedeným spôsobom manipulácie neuchýli, ani v krajnom prípade, pretože svoju dôveru plne vkladá do svojho poznania širokých súvislostí života, odohrávajúcich sa v Zákonoch Stvorenia. Na základe tohto poznania sa usiluje o naplnenie vecí, ktoré považuje za svoj pravý životný cieľ. Činí tak vždy s čistou mysľou a otvoreným srdcom.

Dokáže tiež preto vždy hovoriť bez zbytočného zveličovania, pokojne, avšak i dôrazne, priamo a bez obáv o vlastný vplyv. Jeho radosť a nadšenie sú vždy nenútené a nevyvolávajú pocit, že nimi má byť niečo inteligentne zastierané. Duchovne zrelý človek si tiež uvedomuje, že len slobodné osvojenie so prezentovaného vecného názoru iným človekom má hodnotu a stálosť.    

Zjednodušene možno povedať, že podstatou pravej komunikácie je schopnosť počúvať, čo ten druhý cíti, nie čo rozpráva! Duchovne zrelý človek preto pristupuje k blížnemu s ochotou prijať spätnú väzbu. Nikdy nie tak, ako sa, žiaľ, často medzi ľuďmi stáva – v stave definitívneho utvrdenia sa o neomylnosti svojho názoru na vec alebo riešenie. Je paradoxné, že človek, ktorý je takto uzatvorený, domáha sa často ešte pozornosti od druhých, a keď ho ignorujú, tvrdí, že mu nikto nerozumie, a preto musí „všetko“ zobrať do vlastných rúk.

            Na záver si opíšme, ako pracuje zrkadlo duše takéhoto človeka:

Človek, ktorý každodenne používa manipuláciu, prejavuje sa nátlakom a nadnesenými sľubmi voči iným ľuďom, ktorý žije vo svete vlastných malých i veľkých intríg, nemôže žiť v inakšom stave svojho prežívania, než že očakáva od druhých, že aj oni takto pristupujú k nemu samotnému, že je za svojim chrbtom ohováraný, že je s jeho osobou v očiach ďalších manipulované, že je na neho vykonávaný nespravodlivý nátlak a že skutočne čestne dané slovo od druhého človeka je len úbohým sľubom, ktorý nebude dodržaný.

            Je teda možné povedať, že takýto človek sa vlastne sám stále viac zamotáva do osídiel svojich vlastných myšlienkových foriem, ktoré svojim úsilím okolo seba vytvára.

Chýba mu stále viac jasný rozhľad, čistý a odosobnený pohľad na život i na druhých ľudí. Zvieraný strachom a obavou zo straty svojich pozícií, kuje stále plány a intrigy stále hrubšieho druhu bez vnímania, že sa tým celkom vzdialil čistému prežívaniu všetkých slov, ktoré nám zanechal Syn Boží Ježiš.

            Žiaľ, taký je osud celých zástupov ľudí, ktorými sú predkávané malé i veľké dejiny ľudstva.

            Pocit strachu, ohrozenia a sebaľútosti mnohých osôb zapríčinil na Zemi nakoniec miliardy skutočných vín a krívd na mnohých ľuďoch.

            Len uvažujme: nebol snáď v rovnakej pozícii, nepoužíval rovnaký spôsob myslenia i jednania jeden z Ježišových učeníkov, ktorý svojho Majstra nakoniec pre svoje obavy zradil a vydal Ho tak napospas šialeného odsúdenia?

            Len skutočná láska dokáže prekonať myšlienkové prúdy, hľadajúce cesty manipulácie a intríg. Dávajme ju tým viac, čím viac budeme vnímať jej nedostatok! Buďme však múdri a bdelí, aby sme tieto vlastnosti dokázali odpozorovať nie len u svojich blízkych, ale vždy najskôr v sebe samých, pretože nikto nie je bez viny.

            Na záver uvádzame niekoľko bodov, charakteristických pre človeka, ktorý sa usiluje o manipuláciu vo svojom konaní. Jedná sa o výsledky štúdie  francúzkej psychologičky Isabelle Nazare-Aga:

1. Je egocentrický.
2. Prenáša zodpovednosť zo seba na druhých.
3. Navodzuje u obeti pocit viny.
4. Neformuluje zrozumiteľne svoje požiadavky, potreby.
5. Odpovedá väčšinou neurčito.
6. Mení svoje postoje podľa situácie a podľa osoby, s ktorou práve komunikuje.
7. Svoje potreby zakrýva logickými dôvodmi.
8. Žiada od druhých dokonalosť, nemennosť názorov a pod.
9. Spochybňuje kvality druhých, nenápadne druhých kritizuje a súdi, hovorí o nich s dešpektom.
10. Rád komunikuje nepriamo. Cez tretiu osobu, telefonicky, písomne a pod.
11. Zasieva nešvár, podnecuje podozrievavosť. Rozdeľuje, aby mohol lepšie panovať.
12. Často zo seba robí obeť, aby ho ostatní ľutovali.
13. Neberie ohľad na žiadosti druhých, pričom tvrdí pravý opak.
14. Využíva morálne zásady druhých k naplneniu vlastných potrieb.
15. Citovo či inak vydiera alebo sa vyhráža. Skryto alebo otvorene.
16. Často mení tému uprostred rozhovoru.
17. Vyhýba sa pracovným schôdzkam a poradám.
18. Zameriava sa na nevedomosť druhých a snaží sa tak vyvolať dojem, že „má navrch“.
19. Klame.
20. Hlása klamstvo, aby sa dozvedel pravdu. Prekrúca a interpretuje výroky druhých.
21. Závidí aj osobám veľmi blízkym.
22. Neznáša kritiku. Dokáže popierať celkom zrejmé fakty.
23. Nedbá na práva, potreby a priania druhých.
24. Často vydáva pokyny a núti druhých konať na poslednú chvíľu.
25. Jeho slovný prejav znie logicky, avšak jeho postoje, činy alebo spôsob života svedčia o pravom opaku.
26. Dáva dary, snaží sa zapáčiť, lichotí a nečakane prejavuje drobné služby.
27. V jeho prítomnosti sa ostatní cítia nepríjemne a neslobodne.
28. Ide veľmi dôsledne za svojim cieľom na úkor druhých.
29. Prinúti obeť k činom, ktorých by sa dobrovoľne pravdepodobne nedopustila.
30. Ľudia, ktorí ho poznajú, o ňom stále hovoria, aj keď nie je prítomný.

Viac o zaujímavej štúdii tejto psychologičky nájdete na:

http://sk.wikipedia.org/wiki/Manipul%C3%A1cia_(psychol%C3%B3gia)

Redakcia 

Pre-ludskost