Sila správneho dýchania a odpustenie

Z pera dopisovateľky

Pred niekoľkými rokmi mi jeden môj známy ponúkal prácu vo svojom podniku.  Chvíľu som u neho aj pracovala. Spočiatku sa zdalo, že to pôjde, ale postupne sa začali vynárať rôzne problémy a nedorozumenia a vznikal neuveriteľný chlad, ktorý som dovtedy v žiadnom vzťahu nezažila. Naše predstavy o tom, čo je správne, sa značne líšili. Po určitej konfliktnej príhode to nakoniec vyvrcholilo do vážneho sporu a bolo zrejmé, že je nutné ukončiť tento pracovný vzťah. A tak sa aj stalo. Porozprávali sme sa o tom, vymenili názory a odišla som. Nevedela som, čo tento muž prežíva, no myslela som si, že je všetko v poriadku., že sme sa síce nezhodli, ale že „svet sa preto nezborí“ a život ide ďalej.

Po určitom čase sme sa však obchádzali na ulici  a s úsmevom som sa chcela zastaviť, že ho pozdravím a chvíľu sa porozprávame. No na moje prekvapenie ma obišiel bez akéhokoľvek náznaku „spolupatričnosti“. I keď som tomu vôbec nerozumela, nahovárala som si, že bol možno zamyslený a nevidel ma.

Keď sa však na ďalší krát situácia zopakovala, bolo zrejmé, že ma úplne ignoruje. Bol mi jasný jeho postoj.  

 Aj keď som vtedy žila životom dnešných mladých ľudí, plnom zábav a duchovno mi veľa nehovorilo, začala som hľadať odpovede na otázky medziľudských vzťahov a zmyslu života. Tak som sa ocitla na jednej prednáške, ktorá ma spočiatku vôbec neoslovovala a chcela som z nej odísť, no nakoniec som ostala a spravila dobre. Pán prednášajúci nakoniec začal hovoriť o láske k ľuďom, odpustení  v súvislosti s „predychávaním“ problémov.

Tak som to teda skúšala realizovať na spomínanej nepríjemnej situácii.

Predstavila som si svojho známeho, a spočiatku som už pri samotnej predstave cítila v oblasti hrude veľký blok, ťažobu, nepríjemný pocit. Začala som zhlboka „predychávať“ a do tohto hlbokého dychu som vnášala myšlienkami lásku a duchovnú silu.

Pri každom nádychu som si  predstavovala, ako sa spájam so Svetlom, ktoré pramení v Bohu a pri každom výdychu toto Svetlo prúdi zhora nadol do mňa, na môjho známeho, do vzťahu medzi nami a tiež do tej ťažoby v hrudi, ktorú som spomínala.

Predychávala som dovtedy, kým som v hrudi nepocítila uvoľnenie spomínanej ťažoby.

Takto som to opakovala ešte mnoho krát, až kým som pri predstave na môjho známeho začala pociťovať radosť, lásku a blízkosť.

Po nejakom čase sme sa opäť „náhodne“ stretli a opäť som bola prekvapená, no tento krát preto, že keď ma môj známy zbadal, tak od radosti, že ma videl, išiel skoro vyskočiť z tela a chcel ma vyobjímať, čo sa predtým vôbec nestávalo. Vtedy som si spomenula na predychávanie a jeho zázračné účinky.

Tak som si mohla naplno prežiť, aké zázraky to vyvoláva, keď človek vnesie do situácie Svetlo, namiesto zloby a nenávisti.

„Predychávaním“ a vnášaním Svetla do každodenného života sa môže v našich životoch mnohé zmeniť. Možno nie hneď na druhý deň, ale raz uvoľnenie napätia určite musí nastať, to je zákonitosť.

Nezabúdajme dýchať! V harmonickom a vyvážanom dýchaní spočíva kľúč k sile ducha!

Od dopisovateľky

            Cesta k harmónii života začína už harmonickým dýchaním, pretože práve dýchaním sa spájajú všetky zložky viacúrovňovej osobnosti človeka do jedného silného a funkčného celku. Človek, ktorý nedokáže správne dýchať, sa odpája od pomocí duchovného druhu, stáva sa náladovým a podlieha záhrobným bytostiam temna.  Preto dbajme prísne na svoj dych!