Sugescia a hypnóza v živote človeka

Aktuálna reportáž verejnej prednášky

Jednalo sa o prednášku na tému, ktorá dosiaľ nebola zaradená do programu prednášok. Jej podstatou bolo priblíženie toho, čo je hypnóza, ako nastáva za pomoci sugescie a ako vplýva na hodnotu života človeka. Z rozsiahleho obsahu si priblížme aspoň nasledovné:

Hypnóza je charakteristická tým, že čím väčšmi je človek  hypnoticky naladený na určitý podnet, tým menej si uvedomuje okolie a okolité vplyvy, ktoré ho ovplyvňujú. Tento stav ho zákonite z tohto dôvodu vystavuje bezbrannosti a zraniteľnosti zo strany záhrobného okolia a navyše aj napriek zdanlivým výhodám vedie k tomu, že človek si síce jednotlivosť, na ktorú sa zameriava, dokáže uvedomovať do hĺbky, avšak vždy bez kontextu iných súvislostí a javov. Pritom je potrebné dodať, že každá jednotlivosť, na ktorú sa človek v živote zameriava, prináša skutočný osoh len ak je chápaná a prijímaná ako súčasť väčšieho celku, z ktorého vychádza, do ktorého patrí a ktorému slúži.

Opakom takéhoto obmedzujúceho zamerania sa na jeden bod, ku ktorému dochádza v hypnóze, je stav bdelého vedomia, ktorý nám pri množstve podnetov síce neumožňuje zamerať len na jednotlivosť a skúmať ju izolovane do hĺbky, ale nám umožňuje vnímať každú jednotlivosť ako súčasť celku. To je skutočne len výsadou denného vedomia a snáď práve preto volil každý pravý učiteľ ducha v každej situácii pri pomáhaní ľuďom cestu bdelého vnímania, nie sugescie a podvedomého programovania.

Ak je teda napríklad niekto sugestívne ovplyvnený až do stavu hypnózy myšlienkou, že miluje ľudí,  potom sa po prebudení môže síce správať ústretovo, ale len k ľuďom, nie k celku, teda ku všetkým formám života.

Ak však človek nadobúda lásku k ľuďom prirodzene, denným prežívaním života so všetkým čo prináša, potom zákonite začne prežívať lásku aj ku všetkým iným formám života ako niečo samozrejmé. V tomto prípade teda budú aj všetky skutky dobra vyplývať z pochopenia, nie z naučeného či vštepeného programu.

Hypnóza je preto v tomto zmysle opakom smerovania k všeobsiahlosti, ktorá nám umožňuje prežívať život v stave skutočného naplnenia.

Strata vnímania kontextu – teda životných súvislostí, ku ktorému dochádza počas hypnózy, je nebezpečná preto, že človek je pre svoju jednostrannú zameranosť na jeden podnet, vydaný napospas záhrobným okolitým vplyvom, ktoré ho môžu zviesť, pretože si ich neuvedomuje. Ako príklad nám môže poslúžiť situácia, keď sa vo vlaku tak začítame do knihy, že sa kvôli tomu prevezieme o zástavku ďalej, než sme plánovali, a ešte nám niekto počas tohto „okna“ ukradne tašku z dokladmi, ktorými sa preukazujeme.

Navyše i samotný hypnotizér alebo hypnoterapeut, hoci by bol slušný človek a mal by dobré chcenie, môže hypnotizovaného naprogramovať nesprávne, pretože sám bez vlastného vedomia podlieha čiastočne záhrobným bytostiam nízkeho stupňa zrelosti. Tým sťaží duchovný vzostup hypnotizovaného neraz o celé desaťročia.

Na prednáške bola reč aj o úskaliach autosugescie a regresnej terapii a tiež boli rozobraté rôzne druhy sugescií a ich využívanie pri manipulácii ľudí.

Redakcia