Sila Lásky a odpustenia

Reportáž z verejnej prednášky

11. 12. 2009, Snina

T. Lajmon, R. Mišovie

Vážení čitatelia,

môžeme s radosťou konštatovať, že aj vďaka priazni a podpore niektorých z Vás sa nám podarilo uskutočniť prednášku na tému „Sila Lásky a odpustenia“ v meste, v ktorom sme dosiaľ ešte neprednášali – v Snine. Na prednáške, ktorá bola usporiadateľom krásne pripravená, bolo hovorené o dôležitých súvislostiach, ktoré sa týkajú podstaty Lásky, odpustenia i správnej medziľudskej komunikácie.

V samotnom úvode prednášky sme rozprávali o Láske. Poslucháči sa mohli dozvedieť, že jej hlavnou podstatou nie je povoľnosť, slepo tolerujúca chyby blížneho, ale prísnosť, ktorej cieľom je výchova blížneho, ak sa jeho správanie vážne odchyľuje od dráh spravodlivého a charakterného jednania.

Podstata tejto časti prednášky bola zhrnutá do nasledujúcej vety: Pravá Láska nehľadí na to, čo sa druhému páči a je mu príjemné, ale na to, čo mu z dlhodobého hľadiska duchovne prospieva. Táto základná veta, ak je uplatňovaná z láskou a nie nezmyselnou surovosťou, je aj pútnickou palicou pre každého, kto sa chce správne orientovať vo vzťahu k blízkym.

Avšak na prednáške bolo pripomenuté, že kto chce spravodlivú Lásku uplatňovať voči iným, musí ju dokázať najskôr vedieť pokorne prijať voči sebe samému. Teda ako človek dokáže spravodlivú lásku prijať a akceptovať voči sebe, tak ju dokáže prejavovať aj voči blížnemu.

Ďalej sme na prednáške rozoberali princípy harmonickej komunikácie. V tejto súvislosti bolo napríklad hovorené o tom, že komunikovať neznamená rozprávať, ale hľadať vnútorné – citové spojenie s blížnym. Ak nachádzame toto spojenie, hoci i v tichu samoty, máme predpoklad potom s ním nadviazať aj tvorivý dialóg skrze slová. Kde toto vnútorné spojenie chýba, tam vedie dialóg iba k povrchnosti vzťahu, ba neraz k prehlbovaniu medziľudských problémov.

Následne bolo hovorené o tom, že snaha komunikovať a viesť dialóg si nikdy nemá klásť za cieľ blížneho prehovoriť a presvedčiť o pravdivosti našich názorov, pretože takáto snaha nie je dialógom, ale skôr určitou formou násilia. Podstatou dialógu má byť pravý opak násilia a síce - schopnosť vyjadriť svoje pohnútky, city a názory k určitej veci či téme, aby ich blížny spoznal a slobodne sa rozhodol či si ich osvojí, alebo ich zamietne.

Ak nemáme jasno v týchto základných veciach komunikácie, nemožno tvorivo posilňovať naše vzťahy.

Ďalej bolo napríklad hovorené a ja tom, že ak chceme vyjadriť blížnemu svoj názor, hoci by bol akokoľvek nepríjemný, je potrebné, aby sme na to dokázali vopred pripraviť vonkajšie i vnútorné podmienky.

Príprava vonkajších podmienok môže byť spojená so skrášlením miestnosti, kde sa chceme rozprávať. Súčasťou toho môže byť pôsobenie krásnej hudby, vône, láskavá príprava pokrmu, atď.

Príprava vnútorných podmienok môže byť spojená s tým, že sa spojíme s duchovnými pomocníkmi a poprosíme ich, aby pripravili v nás, ktorí sa budeme o niečom dôležitom rozprávať, pôdu na uskutočnenie múdreho, pokojného a tvorivého dialógu.

Základom takejto vnútornej prípravy je otvorenie srdcovej čakry v dušiach oboch zúčastnených strán, ktoré spolu potrebujú o niečom komunikovať.

Spojenie sa skrze srdcovú čakru umožňuje hovoriť aj o najťažších a najnepríjemnejších záležitostiach vždy tvorivo, bez náznaku akejkoľvek disharmónie.

Ak takto dokážeme pracovať s duchovnými pomocníkmi, môžu nám pripraviť pre uskutočnenie rozhovorov s blížnymi skutočne ideálne podmienky, ktoré nám všetko uľahčia.  Potom budeme vďační za ich pomoc a za podporu všetkého dobrého.

Podobne, ako semiačko rastliny môže vzísť len v dobre skyprenej pôde, aj semiačka našich slov môžu vzísť len v pôde, ktorú dobre skypríme prípravou  na rozhovor podľa vyššie opísaných návodov. To si však od nás vyžaduje zdržanlivosť, trpezlivosť a citovú tvorivosť pri hľadaní ciest k blížnemu.

V tejto časti prednášky bolo hovorené o tom, že najhodnotnejší dialóg medzi ľuďmi vyplýva z obojstrannej snahy dohodnúť sa na zmysluplnom riešení životných situácií.

Taktiež bolo hovorené o tom, že základom dôveryhodnosti človeka je plný súzvuk jeho energie (ktorú vyžaruje) so slovami, ktoré rozpráva. Kde je možné vycítiť rozpor medzi jemnými energiami a slovami, tam je človek neraz považovaný skôr či neskôr za neúprimného, hoci by dokázal rozprávať akokoľvek pútavo a presvedčivo. 

Prednáška obsahovala mnoho konkrétnych príkladov, ktoré objasňovali vyššie uvedené myšlienky. Na tvárach počúvajúcich sa zračil radostný a srdečný smiech, ktorý bol najkrajšou odpoveďou na zmysel prednášky.

Tešíme sa na ďalšie prednášky v Snine.

Redakcia