Spoločná výprava do sveta prírodných bytostí

13. august 2010

V piatok, 13. augusta 2010 sa v Nízkych Tatrách uskutočnila nádherná výprava do sveta prírodných bytostí. V hojnom počte sme sa zišli v malebnej podhorskej dedinke pod Kráľovou Hoľou, nachádzajúcej sa v chránenej krajinnej oblasti Nízkych Tatier. Kráčali sme pomalým tempom, aby sme sa stačili prežívať krásu prírody a tiež lepšie zvládali miestami dosť strmý a náročný výstup. Cestu nám spríjemnilo niekoľko zastavení, počas ktorých sme si smeli v tieni stromov vypočuť pútavé a prínosné slová o živote bytostných.

Dozvedeli sme sa, že bytostní sú v každom živle – vo vode (vodné víly, bytosti prameňov, riek a morí), v ohni (salamandri), v zemi (gnómovia – škriatkovia, ktorí sa starajú o pôdu a o korene rastlín) i vo vzduchu (sylfovia). Vždy, keď sa vietor pohrával s našimi vlasmi, mohli sme si byť istí, že vzdušné bytosti zavítali medzi nás. Povedali sme si tiež o vzhľade a úlohe bytostí stromov, ktorým sa hovorí dévovia. Ich blízkosť môžeme vytušiť najmä v noci, keď sa môžu na pár metrov vzdialiť od kmeňa svojho stromu a nám potom les pripadá tajuplný, pretože cítime, že v ňom nie sme sami. Tiež sme sa zoznámili s činnosťou kvetinových elfov a dozvedeli sme sa, že existujú i vznešení, veľkí bytostní strážcovia  kopcov, hôr a pohorí, ako aj celých zemí. I keď ľudia už dávno tieto bytosti vykázali do ríše rozprávok, oni skutočne existujú a boli na zemi omnoho skôr než človek. Práve oni Zem pripravili pre náš príchod. Na rozdiel od ľudí však nemajú slobodnú vôľu,  no plne sa zachvievajú vo Vôli Božej, takže všetko, čo konajú je plne v súlade so Zákonmi vo Stvorení, ktorým sme všetci podriadení. Len človek si myslí, že vie všetko lepšie a preto svojhlavo koná bez toho, aby sa pýtal, či je to správne. Kam ho však tento vzdor vedie, je očividné z čoraz častejších katastrof, ktorými  sa bytostní snažia ľudstvo prebudiť, kým je ešte čas odvrátiť aspoň to najhoršie. Niektorí vnímaví ľudia smú prírodné bytosti aj vidieť svojim jemným zrakom. Okrem toho ich často vnímajú tiež malé deti.

Hneď na začiatku výpravy sme si ujasnili, ako sa máme v prírode chovať. Nielen navonok ticho a ohľaduplne, ale bolo nutné , aby sme sa stíšili aj vo svojom vnútri a vnímali nádhernú harmóniu panujúcu v prírode. Mali by sme si z nej vziať príklad – veď na lúke je toľko rôznych rastliniek a kvetín a všetky sa znášajú a vzájomne sa dopĺňajú – kiež by to aj ľudia tak dokázali. Dbali sme na to, aby sme do prírody prichádzali len s čistými myšlienkami – teda tak, ako je to bytostným milé. Veď aj oni sami sú priezračne čistí a detsky radostní. Začali sme si v pnej miere uvedomovať, ako veľmi my ľudia bytostiam prírody v súčasnom svete ubližujeme – nielen hmotným znečisťovaním vzduchu., vody a zeme, vyrubovaním lesov a pod., ale predovšetkým svojim negatívnym myslením, negatívnymi myšlienkovými formami, ktoré vytvárame a ktoré sa potom zhlukujú hnané zákonom rovnorodosti a ďalej pôsobia. Preto sa mnohé prírodné bytosti, prebývajúce v osídlených častiach Zeme, sťahujú a odchádzajú do neobývaných oblastí panenskej prírody. Takých prípadov je, žiaľ, čím ďalej viac. Preto tiež vymiera stále viac živočíšnych aj rastlinných druhov. Zaujímavou informáciou pre nás bolo, že ak udrie pri búrke blesk, čistí tým zároveň negatívne ľudské myšlienkové formy. Význam národnej hymny „Nad Tatrou sa blýska...“ má teda hlboký zmysel.

Cestou sme sa smeli občerstviť nespočetnými darmi bytostných - či už malinami, lesnými jahodami, čučoriedkami, či kryštálovo čistou a krásne chladivou pramenitou vodou. Spod vetiev ihličnanov sa na nás smiali žiarivé červené klobúčiky  muchotrávok a niektorí z nás mali aj to šťastie, že opodiaľ objavili nenápadný hnedý hríb. Naše srdia zaplavil príval vďačnosti.

Keď sme vystúpili až na vrchol hory, trochu sa ochladilo a fúkal chladivý vietor, ale hneď sa opäť oteplilo. Z onoho miesta vypadal náš cieľ veľmi majestátne a nedostupne. Po krátkej prestávke sme si dodali odvahy a začali stúpať vyššie. Postupne sa nám otvárali prenádherné výhľady do okolitej hornatej krajiny. Kamene a skaliská sa striedali s pásmi kosodreviny, ktorou sa vinuli úzke cestičky.

Niektorí účastníci výpravy priniesli bytostným malý darček v podobe ušľachtilého kamienka. Najväčším darom, ktorý sme však každý za seba smeli bytostným priniesť bolo naše čisté a radostné vnútro. Nahor stúpala tiež naša veľká vďaka za to, že sme sa vôbec smeli takejto úžasnej výpravy zúčastniť a že sa mohla takto vydariť -  prialo nám skutočne krásne, slnečné a teplé počasie . (Dlhá očistná búrka nasledovala až potom v noci.) Nikomu z nás sa nechcelo toto miesto opustiť. Ešte dlho budeme spomínať na nádhernú majestátnosť hôr, ktoré sa pred nami rozprestierali a zahanbovali nás svojou veľkosťou, no zároveň jednoduchosťou. Aj my sme zatúžili byť veľkí činmi a jednoduchí srdcom.     

Na úspešnom priebehu výpravy sa podieľal výraznou mierou aj každý z účastníkov - navzájom sme sa smeli obohatiť nádhernými pohľadmi a úsmevmi, milými a povzbudivými slovami, a snáď sme aj bytostným ukázali to lepšie v nás a dodali im tak aspoň trochu nádeje, že sa dokážeme zmeniť a žiť s nimi opäť v mieri a harmónii.

Mnoho úspechov na našej svetlej ceste nám všetkým zo srdca praje účastníčka výpravy

Martina B.