Cesta Lásky – rozprávanie o učení Ježiša

Reportáž z verejnej prednášky

Miesto konania: Poprad, Slovensko, dňa 16. 12. 2009

Prednášajúci: T. Lajmon

Obsahom prednášky, ktorá sa uskutočnila v Energy klube v Poprade vo štvrtok 16. 12. 2009, bolo rozprávanie o učení Syna Božieho Ježiša, o láske a odpustení i o pokore, ktorá súvisí s tým, že sme ľudsky duchovné bytosti usilujúce sa o poznanie toho, odkiaľ pochádzame a kam smerujeme.

V úvode bolo položených hneď niekoľko otázok na zamyslenie pre zúčastnených poslucháčov:

-        Ako sa možno dopracovať k pokore?

-        Možno sa k nej dopracovať skrze rôzne učenia, náboženské konfesie?

-        V čom spočíva prameň pokory? Ako ju rozvíjať?

Prednášajúci načrtol, že prameň pokory vyviera z toho, že odvrátime tvár od samých seba smerom nahor, vzhliadneme k obrovskému, veľkolepému dielu Stvorenia a uvedomíme si svoju malosť v porovnaní s jeho veľkosťou, mnohorakosťou. Vyviera na základe dlhodobého, trpezlivého úsilia poznávať s otvoreným srdcom všetko, čo nás obklopuje, i úsilia dávať druhým ľuďom zo seba práve to dobré a popritom sa zamýšľať nad tým, s akým prístupom dokážeme vo vzťahu k našim blížnym vyjadrovať svoje vnútorné postoje, svoje emocionálne naladenie.

Hlbšie pochopenie Ježišovho Posolstva lásky „Miluj svojho blížneho ako seba samého“ môžeme získať nadobudnutím toho, že v zákone spätného pôsobenia sa k nám od ľudí nevracia nič iné než sme sami zasiali svojimi skutkami voči iným, že prežívame i v nepríjemných situáciách len to, čo nám môže pomôcť pochopiť a napraviť vlastné chybné postoje i nutnosť opätovného návratu ľudského ducha na Zem v novom ľudskom tele na to, aby mohol splatiť všetky svoje viny do posledného haliera a aby potom mohol spravodlivo očistený začať so vzostupom do vyšších úrovní Stvorenia. A ak chceme pomôcť iným pochopiť a poznať, čo to znamená správne, čestne a spravodlivo konať, našou pohnútkou musí byť snaha pomôcť človeku pochopiť, že ide o dodržovanie vyšších princípov a nie pocit zadosťučinenia či povyšovania sa nad druhými.

Na prednáške sa hovorilo i o znovuobrodení kresťanských princípov lásky z hľadiska nevyhnutnej potreby začať ich vlastným príkladom žiť a šíriť okolo seba celým svojím životom, prinášať všade posilu v duchu harmónie. Nezjednávať nápravu na úrovni boja ostrým mečom slova, ktorým chceme sekať a biť, ale zjednávať nápravu proti tým najskrytejším nepriateľom vo vlastnom vnútri. Avšak nemáme sa báť rozhodného obhajovania cti a Pravdy, ktoré si hlavne zo strany mužov vyžaduje odvahu a prísnosť, keď sa majú účinne zastať dobra na ochranu proti zlu, neprávostiam, porušovaniu všetkých prikázaní!

Urobme si preto najprv poriadok vo svojich citoch, pocitoch a myšlienkach. Usporiadajme si svoj život vo vzťahu k sebe i k druhým a potom i k všetkému živému, čo nás obklopuje. Potom budeme môcť i blížiace sa sviatky prežívať nie so zameraním sa na „zháňanie darčekov“, ale s hlbším vnútorným prežívaním pravého významu Vianoc, pripomienky na obdobie, keď prišla na Zem stelesnená Božia Láska...

Na vykreslenie približujúceho obrazu pôsobenia Ježiša Krista počas Jeho života na Zemi, ktoré bolo v skutočnosti prísne, až neoblomné, hovorilo sa o niekoľkých podobenstvách, ktoré naprávajú v človeku pokrivené, falošné ľudské chápanie i výklad lásky ako lásky povoľnej, zmäkčilej a pozdvihujú jej znehodnotený pojem opäť na stupeň, kam patrí, viac sa približujúci jej čistej, pravej vznešenej podobe, o ktorej dnes človek už nič ani len netuší a v skutočnosti vôbec nevie, čo je to Láska...

Kto počas Vianoc precitne v duchu aspoň k čiastočnému poznaniu toho, čo sa nám otvorilo dielom spásy Božieho Syna, čo to znamená pre život človeka, potom je na dobrej ceste pokľaknúť a nielen priznať si svoje previnenia, ale aj prebudiť v sebe chcenie byť lepší.

Na záver prednášky si prítomní poslucháči vypočuli túto krátku úvahu na zamyslenie:

...Paradox nášho času je, že máme väčšie budovy, ale menšie charaktery;

 širšie diaľnice, ale užší rozhľad. Máme väčšie domy, ale menšie rodiny; viac vymožeností, ale menej času; viac expertov, ale ešte viac problémov; viac lekárov, ale menej zdravých; viac vedomostí, ale menej múdrosti.

Znásobili sme bohatstvo, ale znížili hodnoty; rozprávame príliš veľa a milujeme málo. Naučili sme sa zariadiť si žitie, ale nie život. Píšeme viac, ale čítame menej; pridali sme roky životu, ale nie život rokom. Sme schopní letieť na Mesiac, ale máme problém prejsť cez cestu a navštíviť suseda. Rozbili sme atóm, ale nie predsudky.

Žijeme v dňoch zvýšenej telesnej váhy, ale zníženej morálky. Máme tabletky na všetko – na náladu, na pokoj i na smrť. Žijeme v čase, keď nám technológia umožňuje čítať tieto fakty a rozhodnúť sa, či ich vezmeme do úvahy, alebo budeme ignorovať...

Účastníčka prednášky