Sila modlitby a duchovné prebudenie

Reportáž z verejnej prednášky

Zvolen, 19. 02. 2010

T. Lajmon, R. Mišovie

Vážení čitatelia, vo Zvolene sme vďaka pomoci niektorých z Vás uskutočnili ďalšiu prednášku, ktorej cieľom je podpora dobrého úsilia ľudí, hľadajúcich Pravdu v našom národe. Stále väčšmi si uvedomujeme, že osobný medziľudský kontakt je jedným z nesmierne významných darov, ktorý každému umožňuje odovzdávať duchovné hodnoty svojim vlastným a jedinečným spôsobom. V nasledujúcich riadkoch Vám z tejto prednášky prinášame aspoň krátku reportáž v podobe niektorých myšlienok, ktoré na prednáške boli vyjadrené. Za obetavú a nezištnú pomoc úprimne ďakujeme.

             Citom sme schopní prijímať inšpirácie prichádzajúce k nám v modlitbe od našich duchovných pomocníkov. Cit sa napríklad prejavuje aj tak, že nás zrazu niečo „napadne“, vtedy prijmeme určitý obraz a nachádzame riešenie ťažkej situácie. Kým rozum len kalkuluje, hĺba a prepočítava povrchné okolnosti, cit ukazuje jasné riešenia, ktoré sú spravodlivé a dlhodobo platné. Avšak musí sa jednať o cit, ktorý je čistý a nezakalený pocitom nenávisti, závisti či nízkosti. Teda musí byť všeobsiahly a musí sa plne zachvievať s Vôľou Božou. Len taký cit dokáže aj liečiť najťažšie rany osudu.

             Stvoriteľ vie presne čo potrebujeme, skôr než vyslovíme slová modlitby. Preto je pochopiteľné, že slová slúžia hlavne nám, ľuďom, aby sme dokázali náš cit, stúpajúci k Bohu, udržať v sústredenom lúči. Rozpoltenosť citov oslabuje silu modlitby. Sústredenosť a koncentrácia prináša jej splnenie.

             Ak človek pozná zákonitosti bytia a pôsobiacich Zákonov vo Stvorení, je pre neho oveľa ľahšie udržať harmóniu. A harmónia je najlepšou cestou k rozuzleniu karmy. Dokonca lepšou, než utrpenie, ktoré si na seba privolávame pre nevedomosť.

 Bez pravého súcitu upadáme do necitlivosti a náš život sa stáva hromadením skutkov krivdy a neprávosti. Pravý súcit nie je však prejav ľútosti. Ľútosť človeka ešte viac oslabuje. Súcit má naopak trpiaceho podporiť a povzbudiť, pretože obsahuje pravú Lásku. Humor a radosť dokážu otvárať zamurované a uzatvorené duchovné prieplavy sily.

             Niekedy stačí iba ticho „ hriať“ ako slnko. Ak si pritom zachováme pevnú rozhodnosť, potom každý vzdorovitý človek v našom okolí sám odhodí od seba svoje nepekné vlastnosti a chyby, ktoré na sebe nosí, ako ťažký kabát v počas horúceho dňa.

Hlboko precítenou modlitbou sa dokážeme naladiť tak, že dokážeme prekonať každý problém, ktorý nám bráni na ceste k naplneniu najvyšších životných ideálov. K tomu sa však musí pridať nezlomná dôveru v Božiu moc.

            Ak sa duchovne prebudíme a začneme duchovne napredovať, často sa na nás začne všetko zlé doslova hrnúť. Musíme však vydržať, pretože je to prejavom očisťovania od starých nánosov. Ak vytrváme a už nebudeme konať nespravodlivo a necitlivo, raz sa naše odpykávanie skončí a začneme prežívať priazeň osudu a šťastie.

Na záver prednášky bolo v súvislosti s modlitbou povedané: „Ako často domov voláme, tak nás doma čakajú!“