Ako ďalej v spoločnosti?

Reportáž z verejnej prednášky

Prednáška sa konala dňa 25. 10. 2009 v Dome kultúry Ružinov v Bratislave

Prednášajúci: M. Valentovič, T. Lajmon

Prinášame Vám reportáž z prednášky v Bratislave, na ktorej sa vďaka živému záujmu účastníkov rozvinulo nielen viacero naliehavých tém, ale aj veľmi užitočná diskusia, v ktorej väčšina prítomných pracovala s pojmami a správnym pochopením ich obsahu. Tí, ktorí sa úprimne zapojili do rozhovoru svojimi názormi a tým, čo sa im podarilo na základe vnútorného prežívania a skúseností pochopiť, sa o to dokázali vzájomne podeliť s inými a zároveň predložiť niekoľko vážnych otázok a podnetov na zamyslenie. Spoločne vytvorená atmosféra bola veľmi podnetná a povzbudzujúca. V nasledujúcich riadkoch načrtávame hlavné myšlienky z obsahu prednášky:

1.      Súčasná situácia v spoločnosti a hľadanie východísk

V súčasnosti sa v súvislosti s aktuálnym dianím začína hovoriť už aj o tom, že nejde len o krízu ekonomickú a sociálnu, ale ide o krízu morálnych hodnôt, ktorá je jej vrcholným prejavom. Pri našom utrpení, v snahe pochopiť a riešiť prejavy krízy, sa v spoločnosti často hľadá vonkajší „vinník“. Podľa rozšíreného názoru mnohých má za to niesť zodpovednosť vláda, banky, rôzne sprisahanecké skupiny alebo niekto iný. Neberie sa do úvahy, že aj zrelosť a prejavy vládnucich elít sú len zrkadlom celkového vnútorného stavu zrelosti národa – v čom sa prejavuje Zákon príťažlivosti rovnorodého. Pokiaľ by aj do súčasnej spoločnosti prišiel naozaj múdry panovník, u väčšiny národa by ani nenašiel pochopenie, jeho pôsobenie by bolo pre nich príliš prísne.

2.      Príčiny rozkvetu a pádu rôznych ríš dávnych civilizácií – poučenie pre súčasnosť

V minulosti žili v jednotlivých krajinách múdri jednotlivci, ktorí podporovali rozkvet ozajstných hodnôt v národe. Prinášali duchovné poznanie celým národom. Ich význam svedčí aj o tom, že ich mená sa zachovali dodnes – ako zakladatelia svetových náboženstiev. Na základe historicky zachovaných faktov a dátumov bolo priblížené, aký obrovský vplyv malo ich pôsobenie na spoločnosť, nielen duchovne, odrazom v morálnom pozdvihnutí, ale aj v pozdvihnutí hospodárskom, ktorý nasledoval. Príkladom je Krishna v Indii, s ktorého pôsobením možno spájať rozvinutú starovekú civilizáciu v povodí Indu, s mestami, ktorých technologická vyspelosť dodnes privádza do údivu mnohých archeológov (na tú dobu obrovské mesto Mohendžo-Daro so systémom vodovodov a kanalizácie, s poschodovými budovami a kúpeľňami v každej budove pred 5 500 rokmi). Ďalšími príkladmi je Budha v Indii a tzv. „Zlatý vek Indie“, ktorý nasledoval, s najvýznamnejším panovníkom kráľom Ašokom, historicky známym aj ako „zanietený prívrženec budhizmu“. Alebo Zoroaster v Perzii, za ktorého života už začala vznikať rozvinutá Perzská ríša; Mohamed, ktorý spôsobil rozmach arabskej kultúry a vied (matematika, astronómia). Na prednáške sa hovorilo aj o pôsobení Ježiša Krista ako Syna Božieho, ktorého hodnota pre ľudí preto patrila medzi najväčšie, najzrozumiteľnejšie. Tu však miesto pozdvihnutia židovského národa nasledovalo, naopak, jeho „rozprášenie do celého sveta“ a následné prenasledovanie po tisícročia. Na prednáške sa rozoberali aj príčiny uvedeného „paradoxu“, príčiny toho, prečo Jeruzalem nezačal v období pôsobenia Ježiša rozkvitať, svojou nádherou a mocou žiariť doďaleka aj pozemsky. Kým v prípade iných zvestovateľov ich ľudia prijali do svojho stredu, nechali sa nimi dlhodobo viesť, v niektorých prípadoch dokonca boli prijatí panovníkmi, ktorí ich učenie tak mohli premietnuť aj do celospoločenských pozemských zákonov, v prípade Ježiša ho národ neprijal, odmietol, dokonca ho nechal nespravodlivo zavraždiť na kríži.

Vráťme sa však k spomínaním silným ríšam, ktoré mohli vzniknúť na základe prineseného poznania. V každej z nich sa po období rozkvetu dalo sledovať, ako postupom času ľudia začali upúšťať od ušľachtilých hodnôt, začali kriviť učenia zvestovateľov, takže aj to, čo sa z nich zachovalo do dnešného obdobia, je už veľmi zdeformované a nezakladá sa na pravde. Na prednáške bolo vysvetlené i to, akým nepriaznivým spôsobom sa to odrážalo na postupnom úpadku pôvodne silných ríš, ktorý prerástol až do ich zániku.

Z toho všetkého vyplýva nasledovné: Tomu, aby národ mohol rozkvitať aj pozemsky, musí bezpodmienečne predchádzať morálne pozdvihnutie každého jednotlivca. Otázkou je, ako to docieliť.

3.      Kľúč k pozdvihnutiu morálnych hodnôt jednotlivca

Každý jednotlivec presne cíti v najhlbšom vnútri, čo je správne, dobré a ušľachtilé. Pokiaľ sa mu toto nedostáva, cíti dokonca „duchovnú prázdnotu“. Podmienkou však je, aby chcel načúvať vnútornému hlasu, a nesnažil sa hĺbať a chápať „rozumom“, čo je správne a čo nie hĺbať. V takom prípade pozdvihuje nielen svoju vlastnú úroveň, ale prispieva svojím cítením i myslením i k pozdvihnutiu svojho najbližšieho okolia a následne celého národa.

4.      Ako nahradiť nedôveru vo vyššie princípy a hodnoty istotou v ich víťazstvo?

Na prednáške boli podrobnejšie rozoberané aj súvislosti s „dedičným hriechom“, ako súvisí s potlačovaním spomínaného najvnútornejšieho citu a nahrádzaním hlasom rozumu, ako aj nahrádzanie duchovnej prázdnoty rôznymi pozemskými „radovánkami“, ktoré ich neskôr zotročili. Patria tam nielen známe vášne a závislosti, ale aj nezdravá túžba ovládať iných, alebo porušovať zákon rovnováhy medzi dávaním a braním. V súčasnosti celé spoločenské zriadenie podporuje lipnutie na závislostiach, čo sťažuje rozvoj aj všetkých tých, ktorí ešte túžia po rozvoji ušľachtilých hodnôt a hodnôt spravodlivosti a cti. Ďalším predpokladom na ozdravenie spoločnosti je preto snaha o očistenie spoločnosti od spomínaných nežiaducich vplyvov, prostredníctvom zákonodarstva alebo základov, na ktorých by nová spoločnosť fungovala.

Mnohí ľudia v hĺbke svojho srdca veria v dobro, česť a spravodlivosť, ale neveria, že môže zvíťaziť. Posilnenie istoty v hodnoty, v čestný život i pôsobenie spravodlivosti a lásky osobným príkladom je preto ďalším nevyhnutným predpokladom. O tom, že je to možné, svedčia aj mnohé „veľké“ osobnosti, ktoré sa objavili v dejinách ľudstva, a ktorých vplyv na obyvateľstvo a jeho pozdvihnutie bol nespochybniteľný.

4. Napĺňanie ľudského, morálneho kritéria v spoločnosti ako prvoradá podmienka

Kritérium, ktoré môže postupne viesť k ozdraveniu spoločnosti, je kritérium ľudské, morálne. Je však spoločnosť pripravená naplniť toto kritérium?

Ukazuje sa, že vo väčšine prípadov ľudia nedokážu toto kritérium naplniť dobrovoľne, ale skôr v ťažkom životnom prežívaní, v bolesti a utrpení, keď si mnohí kladú otázku: „Kto toto všetko zavinil? Čo môžeme pre to všetko urobiť?“ Na základe dnešnej východiskovej situácie sa dá predpokladať, že nás čaká doba núdze. Ako sa však pripraviť na to, keď sa i viditeľne prejaví v podobe materiálneho nedostatku či živelných pohrôm a ako vydržať silné vnútorné prežívanie, ktoré môže prísť, spojené s vyšším druhom neviditeľného duchovného žiarenia, vyvolávajúceho veľký nepokoj? Buď ho môžeme potom zužitkovať a využiť silu na premenu seba samého a pomoc druhým alebo nám hrozí, že to prinesie duchovný rozvrat. Pripraviť sa totiž znamená rozvinúť v sebe ľudské duchovné kvality – súcítenie a spoluprežívanie s inými (nie však ľútostivý súcit), milosrdenstvo, žičlivosť, ochotu pomáhať a mnohé iné. Duchovné v pravom zmysle slova však neznamená „kresťanské a katolícke“ či „náboženské“... Slovenský národ bude musieť spoznať, že duchovné je naplnené hlbokým citovým obsahom a že jedine pravé duchovné hodnoty môžu byť človeku oporou v jeho ťažkom prežívaní.

5. Čo je obsahom pojmu „duchovný život“

Hľadajme teda odpoveď na otázku, čo je to vlastne duchovný život?

Mal by sa odrážať v jednoduchých životných situáciách a našich postojoch – charakteristických skromnosťou, vytrvalosťou, pokorou, nie reptaním a sťažovaním sa, ale „prijatím“, ochotou pozrieť sa hlavne do vlastného vnútra a „pozametať si pred vlastným prahom“. Veď ak sa človek napr. nezmyselne nahnevá na počasie, ktoré za svoju premenlivosť „ani nemôže“, ako sa potom zachová v nejakej situácii k svojim blízkym?! V nerozvážnom stave rozladenia môže ľahko urobiť nesprávne rozhodnutia, ktorými škodí predovšetkým sebe, ale aj iným. Trpezlivosť, sebazaprenie, skromnosť, vytrvalosť a iné dobré vlastnosti možno rozvíjať dávaním, preto sa naučme dávať seba, robiť radosť iným maličkosťami, ktoré nikto neuvidí, neocení, a ktoré predsa zapôsobia. Akékoľvek jednostranné branie podporuje v človeku egoizmus a pýchu. Nepomáhajme teda druhým z vypočítavosti, aby sme pomohli sebe, ale naučme sa dávať a pomáhať nezištne. V konečnom dôsledku nám to dopomôže k uvedomeniu si vlastnej malosti, nepatrnosti a svojho miesta, ktoré nám patrí ako ľuďom v obrovskom diele Stvorenia. Pokora posúva človeka tam, kde má byť a robí ho takým, akým má byť, a nie takým, akým by chcel byť podľa svojich vlastných plánov a predstáv. Vďaka nej môžeme nadobudnúť schopnosť pomáhať iným, napr. psychicky trpiacim, vlastným príkladom a pokojným, pevným, radostným, istotu poskytujúcim prístupom, ktorý dáva oporu blížnym. Najväčšou ochranou pre človeka sa tak stane pravé poznanie zmyslu života, ktoré bude znamenať i záchranu ľudského ducha ako takého, záchranu ľudského charakteru, morálky. Nesnažme sa preto meniť zatiaľ vonkajšie veci a systémy, ale začnime od svojich vlastných vnútorných každodenných postojov v osobnom živote už dnes! ...

6. Úloha ženy na Zemi a jej určujúce neviditeľné pôsobenie

V modernej spoločnosti sa žena všeobecne považuje za „slabšie pohlavie“, pritom má byť tým silnejším v duchovnom zmysle. A hoci sa to v súčasnej dobe úpadku tak navonok nejaví, takmer v každej žene je hlboko skrytá citlivá a vnímavá duša. Je dôležitou úlohou celospoločenskej osvety objavovať a podporovať to v ženách, aby precitli z tejto neuvedomelosti a aby sa dnešný vzájomný prístup mužov k ženám a žien k mužom – charakteristický zreteľne tým, keď muži podceňujú ženy a ženy mužom nedôverujú do takej miery, že to prechádza až do určitej „opozície“ – začal pomaly a postupne meniť na ochotu hľadať, spoznávať, chápať a vytvárať základy harmonickej spolupráce tým, že mužský i ženský princíp začne dávať to, čo je jemu vlastné a čím k nej môže prispieť, aby podporoval rozvíjanie kvalít všeobecne u opačného princípu, nezávisle od konkrétneho partnerstva. V súčasnosti je v tomto stave mnoho pokrivení, a nenachádza sa pomocné a účinné východisko. Na prednáške sa apelovalo na mužov, aby sa stali viac mužmi činov ako mužmi slov, tými, ktorí poskytujú ženám pocit vnútornej ochrany a bezpečia, ako aj starostlivosť o materiálne zabezpečenie rodiny, to je však možné len za predpokladu, že i ženy zmenia svoje dlho zažité postoje, začnú hľadať svoju pravú úlohu a pôsobenie, pochopia, že nemajú a ani bez vnútornej ujmy nedokážu napĺňať úlohu muža v spoločnosti, ale že ich hlavným smerovaním má byť vytváranie silnejšieho a čistejšieho spojenia so Svetlom, ktoré bude i pre mužov pôsobiť povzbudzujúco, motivujúco, posilňujúco a že k tomu patrí i vytváranie čistého „rodinného krbu“, starostlivosť o rodinu, o deti rozvíjaním práve toho vnútorného, neviditeľného. Žena je odrazom citového a myšlienkového sveta muža. Preto k založeniu harmonického vzťahu veľkou mierou prispieva aj duševná ochrana ženy zo strany muža, nepreťažovanie ju tým, čo je úlohou aktívne pristupujúceho mužského princípu. Na záver by sa teda dalo zhrnúť, že vysporiadať si najprv v sebe princíp ženského a mužského pôsobenia je základom premeny v medziľudských vzťahoch, od ktorého sa neskôr môže odvíjať i pomoc národu. Žiť vo vzťahoch, i v manželstvách tak, aby si žena mohla vážiť muža a aby si muž mohol vážiť ženu. V pravej láske a úcte!

Odkiaľ teda začať? Od seba! Pýtať sa svojho svedomia v každom okamihu života, ako žijem, čo cítim, ako myslím, či konám správne, aké sú moje postoje... A keďže protipólom lásky je často strach, zbavovať sa preto strachu a otvárať sa v cite prijímaniu svetlých prúdov lásky, aby sme z nich mohli opäť dávať ďalej. To si všetci vzájomne zo srdca želajme. - - -

Účastník prednášky