Reportáže z verejných prednášok

Miesto: Prešov

Dátum: 22. 01. 2009

Téma:  Deje za hranicou zmyslového vnímania – transfúzia

Prednášajúci: T. Lajmon

Prednáška sa konala opäť v priestoroch regeneračného klubu Energy. Pani doktorka Čechová, ktorá klub vedie, vytvorila veľmi milú a priateľskú atmosféru.

Účastníci sa mohli na prednáške dozvedieť niekoľko dôležitých, dosiaľ málo známych informácií o tom, ako úzko a priamo súvisí ľudská krv s duchom človeka a dokáže svojím zložením a vyžarovaním výrazne ovplyvniť kvalitu jeho prežívania.

Vo vzťahu k transfúzii bolo okrem iného poukázané na zodpovednosť, ktorú preberá darca na seba tým, že krv daroval. Zodpovednosť spočíva v tom, že krv darcu, pretože je ovplyvnená jeho duchom, prenáša jeho jedinečné vyžarovanie na príjemcu a zákonite naňho počas prechodného obdobia určitým spôsobom pôsobí, kým si duch príjemcu túto prijatú krv neprežiari svojím vlastným druhom.

Ak bola darovaná krv nezaťažená napr. zlou stravou či stresom, môže príjemcovi veľmi osožiť, keď ju potrebuje na záchranu života. Avšak môže mu, naopak, uškodiť, ak bola darovaná nezodpovedne, len z vypočítavosti či kvôli nejakým malicherným pozemským výhodám (napríklad pre vlastné uznanie). Vtedy môže takáto krv oslabiť príjemcu po stránke citovej, môže ho výrazne náladovo rozkolísať, ba v krajných prípadoch na krátky čas i znemožniť svojím vyžarovaním duchu príjemcu plne ovládať svoje telo, otvárajúc tým bránu k posadnutosti. Stav posadnutosti môže byť okrem ťažkých pooperačných stavov vyvolaný často i nadmerným požívaním alkoholu, ktorý významne ovplyvňuje zloženie a vyžarovanie krvi.

Na základe týchto poznatkov bolo tiež zdôraznené, že keď je náš blízky človek napr. v bezvedomí alebo v stave po ťažkej operácii, počas ktorej prijal transfúziu krvi (najmä vo väčšom množstve), je potrebné byť pri ňom čo najviac, kým sa sám opäť nezmôže, neprežiari cudziu krv, aby bola ako jeho vlastná a neovládne svoje telo. Naša prítomnosť môže napomôcť k tomu, aby náš blízky nebol ohrozovaný iným duchom, ktorý by sa usiloval o tzv. posadnutie. Je to totiž práve láska, ktorá dokáže oslabené telo nášho blízkeho uchrániť pred týmto nebezpečenstvom.

Obsah prednášky sa dotkol i ďalších dôležitých tém života, avšak nemožno ich reprodukovať niekoľkými slovami, aby nedošlo k škodlivému skresleniu obrazu. Na záver bol ešte vyjadrený postoj poslucháča prednášky, ktorý nasledovne konštatoval poznatky čínskej medicíny ohľadom krvi: Krv je orgánom, ktorý je zosobnením radosti zo života; vyjadruje ochotu žiť naplno. Na základe tohto poznatku poslucháč skonštatoval, že zdravotné problémy, súvisiace akýmkoľvek spôsobom s krvou, sú preto často spojené so stratou radosti zo života.

Miesto: Ružomberok

Dátum: 23. 01. 2009

Téma:  Čo by sme mali vedieť o smrti

Prednášajúci:  T. Lajmon, R. Mišovie

*        čo je to smrť?

*        kedy nastáva?

*        existuje vedomie umierajúceho aj po smrti?

*        ak áno, čo vníma a kde sa nachádza?

*        aké sú zážitky ľudí, ktorí prekonali klinickú smrť?

*        čo by mali vedieť pozostalí, aby umierajúcemu nespôsobili smrteľný zápas?

*        v akom stave sa nachádzajú duše ľudí, ktorí si svojvoľne zobrali život?

Cieľom prednášky bolo zodpovedať tieto dôležité otázky života. Napríklad v otázke umierania a prístupu príbuzných sme sa dozvedeli, že umieranie si vyžaduje od umierajúceho veľké vypätie sily. Nie však telesnej, ale duševnej, pretože umierajúci sa musí v sebe zmieriť so skutočnosťou, že to, čo počas svojho života zanedbal, už nestihne napraviť, že existuje Niekto, Kto dokáže rozhodnúť o jeho ďalšej ceste bez jeho zvolenia – Stvoriteľ, a pod. Pre spracovanie týchto vecí je pokoj nesmierne dôležitý a veľmi rušivé je i väčšie množstvo pozostalých v blízkosti umierajúceho. K umierajúcemu by preto mali chodiť postupne, len na jeho prianie. Tak isto  ho vyrušuje, keď ho pozostalí napríklad stále chytajú za ryky, smútočne objímajú, plačú neovládane od žiaľu a podobne. To všetko sú prejavy neraz nespútaných emócii, ktoré nútia umierajúceho zaoberať sa nimi a nie tým, čo on v tej chvíli považuje za najdôležitejšie ohľadom zmierenia sa so životom. Nie je totiž pravdou, že umierajúci je na „smrteľnej posteli“ pre pozostalých, ale pozostalí tam majú byť preňho. Preto nesmú zohľadňovať svoje priania, ale vždy len priania umierajúceho.

Pritom bolo poukázané na úbohú vlastnosť nás ľudí. Počas života neraz brat nepozná brata, syn otca... celé desaťročia sa nedokážu stretnúť, aby nevyriešené veci medzi sebou prekonali, no potom, keď niektorý z nich umiera, náhle to chcú na smrteľnej posteli urýchlene riešiť. Nie je to prejavom slabosti, ktorú treba vykoreniť?

Okrem týchto myšlienok uviedli prednášajúci ako príklad niekoľko konkrétnych vlastností, ktoré dušu človeka po prechode na druhý breh pripútavajú k Zemi a bránia jej vo vzostupe do duchovného Raja. Nemusí to však byť len náklonnosť k niečomu čisto pozemskému, ako si mnohí myslia (majetku, kariére, partnerovi...). Byť pripútaní môžu byť aj tzv. slušní ľudia, ak napríklad zviedli svoje deti výchovou, založenou na učení o neexistencii Boha. Rovnako môže byť duša spútaná nie preto, čo urobila nesprávne, ale preto, čo neurobila a mala urobiť, pretože na to bola obdarovaná.

Prednáška ukázala aj cestu k vyriešeniu aj najťažšej situácie duše umierajúceho človeka. Ukázanie cesty mnohých poslucháčov prekvapilo, no zároveň priviedlo k poznaniu nových súvislostí o živote.

Prednáška bola zaznamenaná a vážnym záujemcom môže byť dodatočne sprístupnená.