Liečivá sila ducha a darov prírody

Aktuálna reportáž verejnej prednášky

L. Mikuláš

T. Lajmon, R. Mišovie

Vážení čitatelia,

v priestoroch čajovne „pod hviezdami“ v Liptovskom Mikuláši sa konala v stredu 15. júla 2009 ďalšia prednáška, zameraná na poznanie zmyslu života a nájdenie všetkých pomocí, ktoré sú nám pre tento najvyšší účel bytia pripravené. V nasledujúcich riadkoch prinášame pre všetkých - ktorí ste sa tejto prednášky nemohli osobne zúčastniť - aktuálnu reportáž.

 Hneď v jej úvode chceme vyjadriť slová úprimného poďakovania správcovi čajovne pánovi M. Plachému za vytvorenie krásnych podmienok, zachvievajúcich sa v duchu lásky, úprimnosti a priateľstva. Práve tieto vzácne hodnoty ľudského života, ktoré sú jeho „soľou“, boli pre priebeh celej prednášky charakteristické.

Úvod prednášky patril skúsenostiam Pán Mišovie, ktorý je už niekoľko rokov v dennom kontakte s ľuďmi, ktorým pomáha v zdravotných ťažkostiach prostredníctvom zdravej výživy, ale hlavne prostredníctvom objasňovania hlbších súvislostí života v súzvuku so Zákonmi Stvorenia. V úvodnom vstupe priblížil poslucháčom niekoľko cenných osobných skúseností z tohto smeru svojho pôsobenia, ktoré sa mu osvedčili pri liečení chorôb.   

Prednáška potom objasňovala dôležitú otázku: „V čom je práve príroda pri liečení chorôb pre človeka prospešná?“.

V tejto súvislosti bola reč o bytostných pomocníkoch, ktorí sa o prírodu starajú a robia ju krásnou pre našu radosť i zdravie. Medzi týchto bytostných patria napríklad známe „rozprávkové“ bytosti, ako sú elfovia, gnómovia, trpaslíci, víly či rusalky. Bolo povedané, že aj keď ich ľudia nevidia, predsa existujú, ale nie na úrovni hrubej hmoty, v ktorej žijú ľudia, ale na jemnejšej úrovni, ktorú mnohí nazývajú úrovňou astrálnou.

Ako je možné, že sa o prírodu môžu bytostní pomocníci starať, keď pôsobia v jemnejšej úrovni? Je to vôbec možné?

Pre pochopenie tejto oprávnenej otázky bolo povedané, že každá hmotná vec, každý predmet a teda i každý prírodný útvar (rastlina, strom, kameň, voda) má svoj jemnejší predobraz, nachádzajúci sa práve na astrálnej úrovni, kde pôsobia spomínaní bytostní pomocníci, ktorí pomáhajú prírode.

Bytostní pomocníci môžu práve na tento predobraz pôsobiť svojou bytostnou energiou (lebo sa nachádza na rovnakej úrovni ako oni) a postupným zušľachtením tohto predobrazu konkrétneho prírodného útvaru vyvolávajú napokon zákonite aj zušľachtenie a zmenu viditeľnej formy, ktorú v prírode vidíme a ktorú môžeme i hmotne uchopiť do rúk. Je to prirodzený a zákonitý dej, pretože keď sa pod vplyvom lásky zušľachtí jemnejší predobraz, napríklad určitej rastlinky, zákonite sa to prejaví aj na jej hmotnom vzhľade, ktorý bude ešte krajší, nakoľko jemnejší predobraz je od svojej viditeľnej formy neodlučiteľný. Predobraz i viditeľná forma každej veci sú jeden celok, ktorý sa vzájomne ovplyvňuje.

V tejto súvislosti bolo vysvetlené, že bytostní vkladajú do rastlín, stromov či vôd svoju lásku a bytostnú energiu a táto dokáže liečiť človeka nenahraditeľným spôsobom, pretože mu dokáže doplniť práve ten tón energie, ktorý mu v spektre vyžarovania aury chýba. Bytostní dokonca presne vidia jemnejšie energie, ktoré z človeka vyžarujú (alebo nevyžarujú a mali by vyžarovať) a ak je pokorný a duševne čistý, zakotvia pre neho s láskou do určitého prírodného útvaru presne tie energie, ktoré pre svoje doplnenie (a teda i uzdravenie) potrebuje. Potom záleží len na ňom, či bude hľadať pomoc v nejakej nemocničnej lekárni, alebo lekárni menom PRÍRODA, aby z nej pre seba smel prijať presne to, čo najviac potrebuje.

Bolo tiež hovorené aj o tom, aký hlboký zmysel má prichádzať do prírody s túžbou v duši DÁVAŤ, nie brať. Keď človek je skutočne pripravený dávať, priťahuje všetkých bytostných pomocníkov k sebe, oni ho potom chránia, urovnávajú mu cestu a „sypú“ mu na ňu všetky plody svojej obetavej práce, ktoré pripravili. Dávajú ich s detskou radosťou, na ktorú človek, žiaľ, dávno zabudol pre svoju pýchu.

Dávať môže človek rôznymi formami. Môže odovzdať bytostným (toho ktorého miesta) napríklad vzácny kameň (buď polodrahokam, ale aj obyčajný kameň, do ktorého vložil lásku), alebo postačí odovzdanie tichého citu vďaky za krásu prírody. Aj myšlienka môže niekedy znamenať mnoho!

Keď však prichádza len BRAŤ a doslova hrabať k sebe, vyvoláva v bytostných pomocníkoch odpor voči ľuďom, nedôveru, ba často ich vyháňa z miest, kde majú pôsobiť podľa Vôle Božej. Na takto spustnuté miesta, ktoré sú znečistené ľuďmi, neprichádza v plnej miere pomáhajúca energia od bytostných pomocníkov a nastáva tam - skôr či neskôr - veľká očista v podobe živelnej katastrofy. Pri nej často utrpia aj ľudia, aby sa poučili v ťažkom prežití, keď to nedokázali dobrovoľne a našli voči prírode stratenú úctu i rešpekt.

Hrabivosť sa prejavuje napríklad už pri „nevinnom“ zbieraní hríbov. Vášnivý hubár dokáže vstať skoro ráno, aby ho nikto nepredbehol a nevyzbieral „mu“ hríby. Keď už vstúpi do lesa, je celý čas pachtivo zahľadený len do zeme, aby nejaký hríb náhodou neprehliadol a nepripravil sa o svoj vytúžený hubársky pôžitok. Ak sa mu pritom náhodou nedarí podľa plánov a náhle uvidí iného hubára s plným košom hríbov, vzbĺkne v ňom zloba, ba až slepá závisť. Samozrejme, pritom všetkom sa ani na okamih nestihne pozrieť do neba, aby si uvedomil, ako veľmi bol obdarovaný už tým, je pekný deň a pocítil za to aspoň na okamih vďaku v duši.

            Na tom všetkom by nebolo nič také zlé, keby všetky tieto duševné stavy nevytvárali energie, silne rušivo pôsobiace na všetko živé v okolí a nevytvárali nevysloviteľnú disharmóniu. Tak je človek, aj ako nevinný hubár, pre prírodu postrachom namiesto toho, aby ako človek bol konečne pevnou oporou. Aby sa naučil vládnuť prírode tým, že bude slúžiť jej Zákonom.  

            Prednáška rozvíjala aj ďalšie dôležité otázky spojené s prírodou a bytostnými.

            www-pre-ludskost.sk