Novoročný  príhovor

k stretnutiu spolupracovníkov SOZ pre posilňovanie mravov a ľudskosti

10. 01. 2009

Milí priatelia,

prijmite v tomto krátkom liste niekoľko povzbudzujúcich slov na cestu duchovného napredovania.

Spolu s novým rokom nastal pre každého z nás nový úsek životnej cesty, v ktorom budeme tlakom duchovného vyžarovania každým svojim skutkom rozhodovať o splnení či nesplnení úlohy, pre ktorú sme sa smeli na Zem, do nášho národa, narodiť. Tento úsek možno nazvať úsekom osudovým, pretože všetky nitky karmického pôsobenia budú v ňom v porovnaní s rokmi predchádzajúcimi opäť ešte väčšmi napnuté. V dôsledku toho sa začnú vyhrocovať aj všetky medziľudské vzťahy v rodinách, na pracoviskách, ba dokonca aj medzi nami. Naše prežívanie môže byť v tomto smere vystupňované až do krajnosti, na hranicu únosnosti, presahujúc schopnosť našej bežnej dennej predstavivosti.

Toto vystupňovanie sa však nemusí naplniť v zmysle ťažkého prežívania tak, ako si možno myslíme alebo ako očakávame podľa prežívania z predchádzajúceho roku. Rovnako, ako tlak duchovného vyžarovania vyháňa na povrch ťažobu z hĺbok našich duší, môže vyháňať aj dobro nepochopiteľnej liečivej a blahodárnej sily. Je na slobodnom rozhodnutí každého z nás, ktorému prežívaniu umožní sa prejaviť podľa toho, aké vlákna bude vyživovať už dnes svojou každodennou pozornosťou, svojimi citmi a myšlienkami. Pritom však je potrebné pamätať, že deštruktívnemu princípu temna slúži človek nie len myšlienkami nenávisti, ale aj bezobsažnosťou myšlienok odklonených od vznešenej Služby. Všetko to, čo nestihneme pochopiť a naplniť tento rok, bude neskôr ešte ťažšie pochopiteľné a splniteľné.

 Nech by sme sa však už rozhodli pre čokoľvek – lásku alebo nenávisť, dobroprajnosť alebo závisť, poctivú námahu alebo nečinnosť, hrdosť alebo pýchu, pamätajme, že nič nebude možné vrátiť späť a každá pohnútka našej vôle bude zapísaná v pamäti Stvorenia, aby v čase vrcholu Súdu, ktorý je podľa všetkých zasľúbených ukazovateľov neďaleko, svedčila v náš prospech alebo neprospech. Prosme v modlitbách, aby sme si toto vždy dokázali včas uvedomiť, ak sme na to možno celé stáročia nedbali a tým si vynucovali vždy nové náročné životné situácie v jednotlivých inkarnáciách! Dokážme prekonať svoj temperament, na ktorý sme sa možno celé desaťročia vyhovárali pred inými i sami pred sebou, keď nám chýbala sila vzchopiť sa a prebrať za seba plne vedomú zodpovednosť. Dokážme precitnúť v duchu tak, aby sme na tento rok mohli v budúcom bytí pozerať ako na rok nášho skutočného obratu na ceste k Svetlu. Tento skutočný obrat sa pritom nemusí odohrať viditeľne, pred zrakom všetkých, aby sa rozplynul v množstve pohľadov a slov, ale i v tichu samoty, avšak o to intenzívnejšie, silnejšie a s nezvrátiteľnou platnosťou.

Mlynské kamene nášho osudu majú pre nás teda pripraveného mnoho a my sa musíme neodkladne správne rozhodnúť.

Ak nám niekto ublíži a bude možné ľahko ho usvedčiť, prekvapme ho a ukážme mu viac než len jeho chybu! Ukážme mu lásku zakotvenú v našom uváženom a slobodnom prístupe. Veď možno práve my potrebujeme zvládnuť túto životnú lekciu a preto nám bola múdrym vedením určená na našu prosbu. Pustime z ruky „kameň“ výčitky, ak sme ho predtým nenávistne uchopili voči druhému a uvedomme si, že aj my sme mohli byť v predchádzajúcich premenách bytia iným na príťaž a teraz je od nás požadované vyrovnanie. A napokon, ak by naši duchovní pomocníci nami mali pohŕdať tak, ako my neraz pohŕdame inými, museli by sme byť dávno opustení i odsúdení.

Ak na nás doľahne ťarcha osudu, nereptajme a neprosme hneď o úľavu. Radšej pokorne prosme o silu všetko múdro prijať a pochopiť, prečo práve my musíme trpieť. Veď jednou z najväčších a najúžasnejších stránok života je skutočnosť, že neexistuje bolesť, ktorá by v sebe neniesla pre nás poučenie, ak sa mu sami nezatvárame. Neberme bolesti význam tým, že sa jej budeme vzpierať. Už Ježiš nám to svojho času radil, pretože dobre poznal naše pozemské osudy. Úprimná, srdečná, no zároveň taktná komunikácia nám môže v tomto všetkom vždy nesmierne pomáhať.

Ak nás niekto bude utlačovať, nehovorme o ňom, že je zlý, pretože len Boh môže súdiť. Radšej hovorme o tom, ako nás správanie sa dotyčného ovplyvňuje a čo v nás vyvoláva. Na to máme iste vždy plné právo! Nebudeme tým súdiť, ale zároveň vyjadríme svoje city pre záchranu vzťahu.

  Človeku, ktorý sa verne utieka k Bohu bude slúžiť všetko na podporu. Vždy tomu tak bolo a iste to bude platiť aj pre tento rok. Nech by teda prišlo čokoľvek, vždy vytrvajme v pokore! Na Zem sme si neprišli oddýchnuť, ale vybojovať konečný a večný boj o záchranu duše. Na to nikdy nezabúdajme! Veď úľava by v nás navodila opäť len pocit bezstarostnosti a tým by ochromila čistú horlivosť ducha. A kto môže o sebe povedať, že by túžil po blízkosti Boha a Jeho Spravodlivosti aj v hojnosti darov a dostatku, ktorí si želá?

 Každý človek sa môže nachádzať na inom stupni zrelosti a pochopenia Pravdy. V tom môžeme byť vzájomne rozdielni. Jedno je však isté: všetci sme a ostaneme rovnako odkázaní na Boha, Jeho milosť a Lásku. To nech nás spája a vytvára medzi nami úctu a upevňuje priateľstvo.