|
|
| Prebúdzajúce sa Slovensko | Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti | / poviedky / Vzneseny_rytier. |
|
Citát z preambuly Ústavy
Slovenskej republiky:
"My národ Slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti
zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle Cyrilo-Metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy..."
"Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti"
vzniklo ako prostriedok na ľahšie dosahovanie niektorých dôležitých
cieľov pri ozdravovaní života v spoločnosti. Pri tejto činnosti sa
však neuchádza o rozširovanie členskej základne, ani o iné
zoskupovanie ľudí, pretože akákoľvek spolupráca s jednotlivcami, ktorú
rozvíjame, je plne založená na slobodnom a dobrovoľnom prístupe
všetkých zúčastnených.
Redakcia
|
Vznešený rytier Po dlhom a hrdinskom živote dosiahol istý vznešený rytier večnosť. Mal sa dostať do Raja, no pretože bol zvedavý, požiadal, či by sa mohol ísť pozrieť najskôr do pekla. Jeho prianie bolo splnené. Kráčajúc k zvolenému miestu, dostal sa do priestrannej sály. V strede bol prestretý stôl a na ňom misy plné vyberaných jedál. Len prísediaci, ktorí sedeli okolo stola, boli vychudnutí, bledí, s odpudzujúcim výrazom v tvárach. „Ako je to možné?“ spýtal sa rytier. „Veď majú pred sebou toľko dobrého jedla!“ Dostal odpoveď: „To je tak: keď sem niekto príde, dostane lyžicu, ktorou sa musí najesť. Táto lyžica je však dlhšia ako jeden meter a každý ju musí držať za koniec. Len tak je dovolené dávať jedlo do úst.“ Vznešený rytier sa zachvel. Osud týchto úbožiakov je strašný. Nech sa akokoľvek snažili, nedokázali si do úst vložiť ani jednu odrobinku. Vznešený rytier už nechcel nič vidieť a prosil, aby sa smel vrátiť do Raja. Tam naňho čakalo prekvapenie. Raj sa podobal nádhernej svetlej záhrade, plnej rozmanitého vtáctva, rastlín a harmonickej čistoty, ktorá všade vládla. Kráčajúc ďalej prišiel do sály, ktorá sa podobala na tú v pekle. Uprostred nej stál stôl, obklopený zo všetkých strán ľuďmi a obložený vyberanými druhmi jedál a dobrôt. Aj títo ľudia mali len dlhé lyžice, ktorými si smeli naberať jedlo. Všetci prítomní však vyzerali sýto a spokojne, vyžarujúc prenádherný pokoj a neskalenú lásku. Vznešený rytier začal zarazene uvažovať nad tým, ako je to možné, keď predsa prísediaci majú rovnakú možnosť nasýtiť sa. A tak mu svetlý posol, ktorý ho sprevádzal, začal vysvetľovať: „V pekle sa každý snaží nabrať jedlo a vložiť si ho do vlastných úst, pretože takto sa všetci správali po celý život. Tu sa, naopak, snaží každý nabrať jedlo a s láskou nakŕmiť svojho suseda. A preto nikto nie je nikdy hladný.“ Budúcnosť každého z nás i budúcnosť celej Zeme závisí len od našej ústretovosti a lásky k blížnym. Nezabúdajme na to, pretože v tom spočíva kľúč od krajšej budúcnosti.
Podľa námetu príbehov pre potešenie duše spracoval Jan Marschner www. vodasvetla. cz
|
|
Citovať časti článkov alebo celé články z tejto stránky je možné iba s použitím odkazu na zdroj.
© 2007 Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti, www.pre-ludskost.sk, Zdruzenie@pre-Ludskost.sk |