V Lúčoch Lásky

Ľudské telo je oživované neprestajným kolobehom krvi, ktorá je činnosťou srdca pravidelne vypudzovaná do krvného riečiska, aby doputovala k jednotlivým orgánom. Vďaka tomu sú orgány okysličované a slúžia tak svojmu účelu – základu telesnej vitality a zdravia.  Obrazne možno povedať, že každý úder srdca je pre telo darom lásky, darom života.

Podobne ako naše telo, je i celé Stvorenie od počiatku  svojho vzniku podobným spôsobom oživované, aby nám, ľudským duchom, mohlo poskytovať priestor na duchovné dozrievanie, ktorého cieľom je návrat do pravého domova – duchovného Raja.  Všetko malé sa odzrkadľuje vo veľkom a opačne. Je v tom prejav dokonalých Zákonov Stvorenia!

Čo pre naše telo znamená príliv krvi, to znamená pre trvanie Stvorenia príliv energie, naplnenej dokonalými tónmi Božej Lásky. Bez nej, bez tejto zázračnej a zachraňujúcej posily by život nemohol existovať, čiže ani sa rozvíjať.

Príliv energie Lásky však nikdy neprichádza náhodne či podľa akejsi ľubovôle. Niečo také neexistuje! Takýto príliv energie nastáva v presne určenom čase, na sklonku roku, približne po oslavách Vianoc. Pozemsky  ide presne o deň 29. december. V tomto čase vstupuje vždy do Stvorenia príliv Božej Lásky. Vrúcne a radostné očakávanie Vianoc, ktoré sa najmä u detí prejavuje nevýslovnou radosťou, v skutočnosti nepochádza len z očakávania darčekov, ale najmä z podvedomého vycítenia skutočného duchovného významu tohto obdobia. Vyššie uvedený deň v roku bol zároveň aj najlepším časom pre narodenie sa Ježiša Krista na Zem, pretože rinúce sa prúdy Lásky mu urovnávali cestu príchodu z Božskej Ríše do hmotnosti.

Vďaka prílivu energie Božej lásky sa dokážeme aj v priebehu roka ľahšie sa s Ňou spájať, prežívať ju v sebe, ale i vo vzťahu k našim blízkym. A to nielen voči tým, ktorí nás majú radi a podporujú nás, ale aj tým, ktorí k nám zatiaľ cestu porozumenia nehľadajú. Bez prílivu Božej lásky by prežívanie ušľachtilých medziľudských vzťahov nebolo vôbec možné. Ľudia by z nedostatku vzájomného porozumenia duševne chradli, telesne chorľaveli a napokon predčasne odchádzali zo Zeme so silným zármutkom z nenaplnenia života, a nie s pocitom oblažujúceho šťastia a vďaky za dar života tak, ako to má správne byť.

Nemožno si však myslieť, že energia čistej Lásky, o ktorej hovoríme, je do mohutného Stvorenia vyliata či vypudená v uvedenom termíne jednorázovo, a potom sa na rok zastaví. To by bol veľmi zúžený a pozemsky obmedzený názor, pretože všetko, čo sa v Stvorení zachvieva vo Vôli Božej, sa nikdy nezastaví, ale je v stálom harmonickom a rytmickom pohybe. Pre lepšie pochopenie sa opäť vráťme k príkladu nášho srdca.

Srdce pôsobí tak, že krv do obehu vypudí a potom nastáva medzičas niekoľkých stotín sekúnd, keď sa zdá, akoby prestalo pracovať, pretože práve novú krv do obehu nevypudzuje. Srdce však aj napriek tomu intenzívne pracuje, a to tak, že prijíma novú krv, ktorá je až následne vypudená. Srdce i krv sú tak v neustálom rytmickom pohybe.

To, čo je v prípade zdanlivej nečinnosti srdca len nepatrným zlomkom  niekoľkých stotín sekúnd, je v prípade vylievania energie Lásky do Stvorenia práve obdobím jedného roka. Až taký veľký je totiž kolobeh stáleho prúdenia energie Lásky vo Stvorení.

V priebehu jedného roka nastáva ešte vo Stvorení príliv energie, naplnenej tónmi duchovnej Čistoty a Sily.

Každý človek, ktorému nie je osud Zeme ľahostajný, nech sa obzvlášť 29. decembra stíši a otvorí v modlitbe duchovnému prijímaniu. Už v týchto dňoch by však malo pre každého človeka nastávať obdobie vážnych príprav, spočívajúcich v postupnom nalaďovaní sa na 29. december. To všetko pritom možno zvládať i pri plnení každodenných povinností v našom živote. Pamätajme! Premeškaný čas práve v tomto období nám nadchádzajúcu schopnosť čistého prijímania môže nesmierne oslabiť, ba snáď i znemožniť.

TL