Vyliatie Sily Ducha – Deň nepochopiteľnej milosti

Vážení čitatelia,

Stvorenie, ktorého súčasťou je i naša planéta, pretrváva len vďaka stálemu prílivu životnej energie, prameniacej priamo z Prazdroja všetkého živého – zo samotného Boha. Bez tohto prílivu by musela zaniknúť a nemohla by poskytovať možnosť milostivého rozvoja ľudí v hmotnostiach. Obrazne povedané „vyschla“ by podobne, ako vysychá na strome jablko, ktorému bol príliv životnej sily stromu pozastavený poškodením stopky. Takéto jablko potom padá na Zem do trávy a zahníva. Iste, je v ňom sila, z ktorej môže vyrásť nový stromček, ale nemožno ho použiť na sviatočný stôl pre občerstvenie.

Sila Božia, o ktorej je reč, prichádza na Zem neustále a je možné z nej čerpať nepretržite. Avšak v nastávajúcom období každého ruku, vždy deň pred koncom mája, dochádza k jej prvotnému vypudeniu do Stvorenia. Jej následné prúdenie do Stvorenia počas roka a jej dostupnosť v každom čase je až následkom tohto spomínaného milostiplného aktu Božej Vôle.

Prijať túto Silu v okamihu prílivu deň pred koncom mája je možné len vtedy, ak sa v tomto čase oslobodíme od nízkych myšlienok a pocitov; ak dokážeme svoju dušu otvoriť v tichej posvätnosti a pokore v ústrety všetkému dobrému, podporujúcemu, pomáhajúcemu. Kto sa takto otvorí, prijme pre seba toľko, že bude plesať plný nadšenia nad krásou života. Jeho vedomie bude vysoko povznesené do sfér duchovného bytia a on začne skutočne žiť. Podobne, ako tomu bolo v prípade Ježišových učeníkov na 40 deň po Jeho odchode, bude takýto človek prežiarený nadšením a spojí sa s jedinečnými schopnosťami rôzneho druhu, ktoré potrebuje k plnohodnotnému životu. Ľudia v jeho okolí na ňom spoznajú úžasný zázrak života – skutočné duchovné premenenie, obrátenie sa k Svetlu.

Kto sa nedokáže otvoriť, toho účinky úžasnej Sily Ducha minú a on bude prázdny, aj keby sa nazdával byť naplnený po okraj duše. Predovšetkým je potrebné dbať na to, aby si každý hľadel zachovať čistotu a nevinnosť duše; aby o Silu prosil v pokore, nie tichej požadovačnosti a v stave kŕčovitého úsilia. Vznešená Sila Ducha, o ktorej je reč, obchádza toho, kto ju chce prijať kŕčovitým úsilím pre seba a sebecky o ňu žiada, ale vstupuje do srdca každého, kto slobodne prosí o to, aby s ňom smel Slúžiť životu, hoci i z posledných telesných síl. V tomto zmysle sa napĺňajú nasledujúce slová Ježišových  blahoslavenstiev: Blažení čistého srdca, lebo oni Boha vidieť budú... a blahoslavení tichí, lebo oni zdedia Zem...   

Duchovný pomocníci stoja pri každom, kto je dobrej vôle. Nabádajú ho k tichej posvätnosti a najvyššiemu možnému využitiu nastávajúceho obdobia. Sú naplnení citom oblaženia, keď človek precitne a Pochopí, ale zmocňuje sa ich úzkosť a strach nad osudom ľudského pokolenia, keď napreduje stále tupo, bez vycítenia vznešenosti Božej milosti.

V Sile Ducha je obsiahnuté tiché, no zároveň mocné Volanie každého hľadajúceho k Službe vznešeným ideálom dobra. Toto Volanie letí Stvorením i dnes; kto ho započuje? Kto uposlúchne jeho osudovo vážny tón?

V Sile Ducha je obsiahnutá Božia Láska, Čistota i Spravodlivosť. Preto možno právom povedať, že sa nachádzame v jedinečnom období ruku pre zachovanie celého Stvorenia.

Miera nášho otvorenia sa a pravej pokory bude onedlho poznateľná podľa ovocia, ktoré budeme následne prinášať v každodennom živote. Kiež sa nemusí nikto za plody svojho životného úsilia hanbiť.

S úctou

Redakcia