Ľudské strhávanie pojmu „svätý“

Prečo sa pápežovi hovorí ,,svätý otec“? Prečo nie duchovný, alebo cirkevný, ale rovno svätý? Veď počas života nemôže byť nikto svätý, alebo áno? Kým človek žije, môže sa dopustiť ešte rôznych činov a až po jeho smrti možno určiť, či ho vyhlásiť za svätého, alebo nie...

   Odpoveď:

Vaše cítenie v súvislosti s nevhodným používaním pojmu „svätý“ je správne. Tento pojem totiž v skutočnosti neprináleží nikomu inému, len samotnému Stvoriteľovi – Bohu, alebo tomu, čo s Ním bezprostredne súvisí a je tiež Božského pôvodu. Len je Boh svätý, pretože je Božský! Človek je však duchovný a božským sa nikdy nestane, pretože nemôže prekročiť hranice svojho duchovného druhu. A to ani vtedy, ak keby sa v týchto hraniciach skutočne vyvinul na nesmierne vysoký stupeň.

Používanie spomínaného pojmu ľuďmi je preto z duchovného hľadiska neoprávnené a nesprávne, a nezaobíde sa bez nepriaznivých duchovných následkov. Dobré chcenie na zmiernenie týchto následkov nestačí, pretože Prikázania Božie nemožno nikdy svojvoľne obchádzať. Neznalosť Zákonov nikoho neospravedlňuje ani v tomto smere!  

            Žiaľ, takéto niečo je výsledkom prílišného precenenia ľudskej hodnoty, vyplývajúceho z nevedomosti a pýchy. Pokiaľ by totiž bola v ľuďoch, ktorí sa nechajú oslovovať pojmom „svätý“, pravá pokora, nikdy by sa nemohli pri tomto oslovení cítiť prirodzene a dobre, nakoľko pravá pokora človeka vždy uskromňuje, ponecháva ho stáť v úzadí, aby mohla vyniknúť veľkosť Jediného.

            Je tiež známe, že o tom, ktorý človek bude vyhlásený za „svätého“, teda hodného vstúpiť do Raja, rozhodujú ľudia. Nie je to opäť len bezbrehým prejavom ľudskej namyslenosti a pýchy, keď predsa len samotný Boh môže rozhodovať o tom, koho omilostí a prijme do svojho Kráľovstva?

           Takéto niečo je predsa stavanie sa nad Vôľu Božiu! Malí pozemskí ľudkovia si vo svojom velikášstve a domýšľavosti dovoľujú určovať to, čo prináleží iba Stvoriteľovi, pred ktorého Vôľou sú povinní sa skloniť a naučiť sa ju rešpektovať.

            Paradoxné napríklad je ešte aj to, že samotný Kristus sa nenechal ľuďmi nazývať „dobrým“, hoci by mohol, nakoľko hlásal, že len samotný Boh Otec je dobrý. Po dvoch tisíckach rokoch sa zástupcovia, hlásiaci sa k tomu istému Kristovi, nechajú nazývať priamo pojmom „svätý“. Za koho sa teda považujú? Nestojí to za vážne zamyslenie?

            Musíme sa teda naučiť Vôľu Božiu rešpektovať a nie ju diktovať! Tí, ktorí si takéto veci vo svojej domýšľavosti dovoľujú, nikdy správne nepochopili podstatu slov: „Buď Vôľa Tvoja, ako v Nebi, tak i na Zemi“, aj keď tieto slová každodenne mnohokrát odriekajú.

            Redakcia