Nepoškvrnené počatie Ježiša Krista

Ako si možno vysvetliť pojem „nepoškvrnené počatie“, ktoré predchádzalo narodeniu Ježiša na Zem? Jedná sa skutočne o počatie, ktorému by nepredchádzalo telesné spojenie ženy a muža, teda plodenie? Ak áno, potom by sa jednalo o skutočný zázrak, ktorý nemá v histórii ľudstva obdobu; zázrak, ktorý by svedčil o tom, že Ježiš bol skutočne Mesiášom, Synom Božím.

Na túto otázku, ako aj na mnohé iné, bola podaná jasná, vecná a nekompromisná odpoveď v Diele „Vo Svetle Pravdy“. Preto je potrebné pripomenúť nasledovné:

Dokonalosť Boha je poznateľná vo všetkom, čo vzniklo z Jeho tvorivej Vôle, pretože dokonalosť môže vytvoriť vždy len dokonalosť.

Je teda poznateľná aj v Zákonoch, ktorými Boh riadi chod celého vesmíru, aby sa nerozpadol v základoch, ale bolo súdržný a umožňoval rozvoj života na Zemi. Tieto Zákony možno preto nazvať aj vesmírnymi Zákonmi, prejavujúcimi sa na Zemi v podobe prírodných Zákonov.

Keď sú spomínané Zákony dokonalé, pretože vznikli z dokonalosti Boha, musia byť logicky nevylepšiteľné, nemenné. Inakšie by o ich dokonalosti nemohla byť ani reč, nakoľko dokonalé nemôže byť nikdy už z povahy svojej dokonalosti vylepšiteľné.  

Keď teda z dokonalosti týchto Zákonov vznikla i nutnosť pozemského plodenia, ktoré musí predchádzať každému počatiu tela ľudskej osobnosti, nemožno ju zákonite obchádzať, vylepšovať či meniť! A to v žiadnom prípade a za žiadnych okolností.

Preto možno právom povedať a tvrdiť, že aj Ježišovo telo muselo byť pozemsky splodené tak, ako telá ostatných ľudí a nebolo žiadnou výnimkou. Veď práve Ježiš prišiel na Zem, aby Zákony Otca naplnil, nie ich rušil! V tom spočíva Jeho pravá dokonalosť a veľkosť.

Pojem „nepoškvrnené počatie“ sa preto v skutočnosti nezmieňuje o spôsobe počatia Ježišovho tela (teda či došlo k počatiu plodením alebo nie), ale o stave najvyššej duševnej čistoty, ktorú Mária prežívala v čase, keď počala.

Veď ak by bolo počatie stotožniteľné so stavom poškvrnenia, potom by Stvoriteľ predurčil všetky budúce matky i celé materstvo ľudského pokolenia k poškvrneniu a teda k úpadku do hriechu. Možno však takúto nelogickú myšlienkovú konštrukciu stotožniť s dokonalosťou Boha?

Boh sa nepotrebuje zviditeľňovať všelijakými zázračnými „kúskami“ a výmyslami, len aby v Neho malí pozemskí ľudia uverili. Boh totiž ľudí nepotrebuje a nikdy ich nepotreboval, ale oni potrebujú Jeho. Na to nemožno zabúdať! Alebo si myslíme, že tomu tak nie je a že sú ľudia dôležitejší? 

Keby sme my, ľudia, dokázali pochopiť, že Božia veľkosť sa prejavuje svojou dokonalosťou, ktorá je z povahy veci nemeniteľná, nikdy by sme nehľadali nezmyselné spôsoby, ako spraviť život Ježiša neprirodzeným spôsobom výnimočným či príťažlivejším. Veď pravá veľkosť je vždy prostá a jednoduchá.

Žiaľ, pretože sme to nedokázali, musí sa stále viac súdnych ľudí odkláňať od Ježiša i Jeho učenia, pretože ľudské výmysly, ktorými bol opradený Jeho život, sú obrovským a odstrašujúcim príkladom nezmyselnej náboženskej dogmy, ktorá sa ukazuje ako neudržateľná a úbohá.

Redakcia