Otázka:

Prosím Vás, kto, alebo čo to je Antikrist a ako sa to prejavuje?

Odpoveď

Ako sa prejavuje Antikrist - to jasne vyplýva z jeho mena. Je to ten, kto sa snažil bojovať proti Ježišovi Kristovi, ten, kto sa stále snaží čo najviac znehodnotiť Jeho Dielo. Čiže najmä kriviť Jeho učenie, aby nemohlo ovplyvňovať ľudí tak, ako by malo ak by sa zachovalo nezmenené. Pretože Ježiš, Syn Boží skutočne priniesol na Zem príklad a učenie, ktoré nezmenené by museli viesť ľudí k tomu, aby sa sami stali lepšími, ušľachtilejšími a tým aj skutočne múdrymi, vskutku veľkými, teda aj pravými „dietkami Božími“. Ak by ľudia prijali do seba toto učenie a podriadili by mu celý svoj život, musela by už dávno na Zemi vládnuť len harmónia a radosť, takže aj všetko čo človek vytvára mohlo by slúžiť len ku cti Stvoriteľovej.

Ako bývalý, večný Archanjel, nie je Antikrist z tohto sveta, nie je ani súčasťou nášho Stvorenia. Nemôže preto nikdy prísť do priameho „súboja“ s človekom. Nemôže ho ani do ničoho nútiť. Človeka môže len ovplyvňovať len prostredníctvom vnuknutí, presne tak, ako sa to snažia aj svetlí pomocníci, ktorí taktiež musia rešpektovať možnosť slobodnej voľby. Navyše, nesprávnosť a falošnosť Antikristovych vnuknutí musí ľahko prehliadnuť každý, koho bdelosť je na stráži, a tým sa im aj vyvarovať. Veď do každého z nás bol od počiatku vzniku vložený zmysel pre pravú krásu ako aj vedomie, že spôsobovať iným nespravodlivé utrpenie je nesprávne. Cítime sa dokonca vnútorne prázdni, nenaplnení, keď tieto pravé hodnoty okolo seba nevidíme a nemôžeme ich prežívať!

Antikrist tak môže pre svoj vplyv na Zemi len ako svoje nástroje používať tých ľudí, ktorí sú otvorení jeho vnuknutiam. Ide mu o to, aby sa sami snažili umlčať svoje svedomie. Prostredníctvom lenivosti a pohodlnosti sa snaží uspať bdelé vnímanie ich duchov (a tým umŕtviť aj ich vnútornú živosť). Snaží sa tiež, aby sa jeho obete zamotali natoľko do svojich nesprávnych činov a pokrivených názorov, aby ich potom mohol cez ich slabosti úplne ovládať.

Namiesto princípu pomáhajúcej Lásky, ktorú priniesol a žil Ježiš, Syn Boží, sa Antikrist naopak snaží rozšíriť medzi ľuďmi falošný princíp – princíp vyžívania sa a kladenia pascí, v ktorých by zahynulo všetko slabšie. Samozrejme aj Antikrist sa musí plne podvoliť účinkom Božích Zákonov, ktoré sú Spravodlivé, a preto aj uplatňovanie tohto princípu v konečnom dôsledku vedie k napĺňaniu spravodlivosti. Chýba tu však to najdôležitejšie: teplo Lásky, ktorá nesmie nikdy chýbať v čomkoľvek, čo pochádza alebo usiluje k pravému Svetlu.

Lucifer vie, že aj on musí rešpektovať Zákony Stvoriteľa, a nemôže zmeniť ani ich účinky. Po zná ich a tiež sa ich len snaží využívať. Preto nabáda ľudí, aby hrešili proti týmto Spravodlivým Zákonom, na ktoré potom musia narážať, až sa v konečnom dôsledku tak zapletú do svojich hriechov, do svojho zlého konania, že budú v Súde zničení ako škodcovia, na ochranu tých, čo sa usilujú žiť čisto a ušľachtilo.

Ako hlavný nástroj dnes Antikrist používa ľudskú domnienku, že pôvodom všetkej múdrosti je ich rozum, čím sa snaží v nich rozdúchavať pýchu a namyslenosť, cez ktorú ich potom manipuluje. Rozum je však sám o sebe chladným, vypočítavým pozemským  nástrojom ducha, a nedokáže rozpoznať nič vyššie ako to, ako je látka z ktorej bol stvorený – pozemská hmota. Preto nikdy nemôže poznať ani cestu, ktorá vedie vysoko nad túto hmotu, nedokáže pochopiť pojmy ako ušľachtilosť, láska, nikdy nedokáže spoznať Stvoriteľa a Jeho vedenie.

Jeho vplyv na Zemi došiel až tak ďaleko, že už dávno na zemi chýba Pokora, ktorá sa však nedá oddeliť od pravej múdrosti. Ľudstvo je dnes tomuto rozumu a tým aj Antikristovi tak podriadené, že vo svojej pýche na technické výdobytky a znalosti ženie celú Zem a tým aj seba do skazy. Zároveň je však toto ľudstvo natoľko otupené, že to všetko takmer vôbec nepozoruje, alebo aj keď pozoruje, chyby vidí len na iných a nesnaží sa sám prehodnotiť celý svoj život, čo jediné by snáď ešte mohlo pomôcť odvrátiť to, čo prísť musí. Až keď sa náhle a nečakane zrúti všetko čo pokrivený rozum človeka vytvoril, až potom bude jeho pýcha zosadená. Beznádej a v najväčšia úzkosť o holú existenciu snáď ešte prebudí mnohých, ktorí sa uchýlia k pokornej a úprimnej modlitbe, čo je jediný spôsob, ako sa približovať ku svojmu Bohu. Táto modlitba však musí vyrásť z Pokory, z poznania svojej ošklivosti, musí byť  prosbou o Silu spojenú s túžbou napraviť všetko to, čo prosiaci duch spôsobil. Nemôže sa dostať pomoci tomu, kto prosí len o zbavenie bolesti, pretože taký človek by po pomoci znovu upadol do svojich chýb duchovnej pohodlnosti.

Redakcia