Súčasná duchovná úloha Slovanov a Slovákov

Čo by sme mali vedieť o našej histórii, aby mohlo dôjsť k zušľachteniu a povzneseniu spoločenského života?  Odpoveď na túto otázku nájdete v jednotlivých častiach tejto prednášky na pokračovanie.

1. Nájsť jednotu starých Slovanských a kresťanských hodnôt.

V roku 863 prišli na naše územie šíritelia kresťanského učenia, ktorých poznáme pod menom sv. Cyril a Metod. Nemožno si však myslieť, že predtým žili Slovania spustnutým životom bez hodnôt a ideálov, ako sa nám to natíska v niektorých dejepisných podaniach, zvýrazňujúcich hodnotu kresťanského učenia.

Starí Slovania žili v spojení s prírodou a bytosťami, ktoré v nej boli činné. Tieto bytosti sú známe z legiend ako bohovia živlov, ktorí mali vo svojej správe deje v prírode. Mali k nim úctu, slávili ich blahodarné pôsobenie a hlavne dokázali v ich majestáte vytušiť existenciu jediného živého Boha. Tieto bytosti poznali aj starovekí Gréci, Rimania a pod. Každá kultúra ich nazývala svojim spôsobom.

Čo však spôsobil príchod cirkevného kresťanstva v tomto smere? Tieto bytosti boli považované doslova za konkurenciu jediného Boha, ohlasovaného Kristom a preto boli jednostranne zneucťované a zaznávané. Pretože však práve skrz nich Slovania mohli vytušiť existenciu Boha, lebo v nich tušili prítomnosť nadpozemského, stratili schopnosť prijať kresťanstvo s pochopením a citom. Zjednodušene povedané, odstránením týchto bytostí z povedomia Slovanov bol zničený medzistupeň, ktorý by umožňoval vytvorenie skutočného vzťahu k Bohu – vzťahu citového a chápavého. Pretože došlo k zničeniu tohto medzistupňa, Slovanský duch bol v hĺbke zmätený a dokázal si vytvoriť namiesto presvedčenia len dogmatickú vieru. A táto, žiaľ, pretrváva medzi ľuďmi i veriacimi do dnešných dní, až na výnimky, ktoré vždy boli a iste si zasluhujú česť.

Bolo však zneucťovanie bytostí živlov prírody a iných tzv. pohanských bytostí skutočne nutné? Nebolo by stačilo jednoducho vysvetliť, že tieto bytosti síce existujú, majú v hierarchii Stvorenia svoj význam, ale to najvyššie je len jediný Boh, ktorého synom je Kristus? Nebolo teda potrebné nič búrať, ale objasňovať! Veď mnohí Slovania tieto bytosti považovali za bohov len preto, že vedome nič vyššie nepoznali.

Tu teda nastala chyba, ktorú musíme napraviť predovšetkým, ak chceme pokračovať ako národ, tak aj jednotlivci vpred. Musíme sa vrátiť k reálnemu bodu našej nedávnej histórie, kde sme zišli z cesty. Musíme prijať citom existenciu a pôsobenie bytostí živlov prírody, až potom môžeme pokračovať v rozvíjaní hodnôt kresťanstva, ak má byť úprimné a pochopené.

Ak by k tomuto úpadku nebolo došlo, nemuselo by byť kresťanské učenie na začiatku minulého tisícročia šírené násilne. Ľudia by si kostoly v dedinách nestavali na príkaz panovníka, ale slobodne, pretože v nich túžba po jedinom Bohu vždy bola samozrejmosťou.  Slobodná by bola ja účasť na bohoslužbách, čo sa o realite povedať nedá. 

Duchovné hodnoty nikdy nemožno šíriť búraním hodnôt predchádzajúcich, pretože to vyvoláva vojny, nešťastie a povrchnosť. Ani Ježiš to predsa nerobil, keď šíril Pravdu židom, ale staval na tom, čo im bolo blízke. Nemali by sme sa z toho poučiť a urýchlene napraviť minulé?

T.L.